Hodnotenie:
Kniha Michaela Adasa „Stroje ako meradlo ľudí“ je hĺbkovým skúmaním toho, ako európske ideológie technologickej nadradenosti formovali vnímanie neeurópskych kultúr od čias Kolumba až po obdobie po druhej svetovej vojne. Skúma historický kontext kolonizácie a vyvíjajúce sa vnímanie rasy a technológie, pričom odhaľuje diferencované chápanie imperializmu, ktoré presahuje jednoduché rasové klasifikácie. Hoci kritika ocenila jej dôkladný výskum a prístupnosť, niektorí čitatelia ju považovali za hutnú alebo málo pútavú.
Výhody:⬤ Mimoriadne dôkladná a systematická štúdia
⬤ prístupná pre bežných čitateľov vďaka rozsiahlemu použitiu citátov
⬤ hlboké skúmanie vplyvu technologickej nadradenosti na európske názory na neeurópske kultúry
⬤ dobre preskúmaná so širokou škálou zdrojov
⬤ získala ocenenia vrátane ceny od Spoločnosti pre dejiny techniky.
⬤ Niektorí čitatelia ju považovali za hutnú a náročnú na čítanie
⬤ jeden recenzent vtipne navrhol, že by mohla slúžiť ako pomôcka na spanie
⬤ sťažnosti na kvalitu reedícií, ktoré sú rozmazané a nejasné.
(na základe 10 čitateľských recenzií)
Machines as the Measure of Men: Science, Technology, and Ideologies of Western Dominance
Za posledných päť storočí pokrok v západnom chápaní a ovládaní materiálneho sveta výrazne ovplyvnil európske reakcie na nezápadné národy a kultúry. V knihe Stroje ako meradlo ľudí Michael Adas skúma spôsoby, akými európske vnímanie svojej vedeckej a technologickej nadradenosti formovalo ich interakcie s ľuďmi v zámorí. V širokej komparatívnej perspektíve analyzuje reakcie Európanov na kultúry subsaharskej Afriky, Indie a Číny, teda na kultúry, ktoré podľa ich názoru predstavovali nižšiu úroveň materiálneho majstrovstva a spoločenskej organizácie.
Počnúc prvými desaťročiami zámorskej expanzie v 16. storočí Adas sleduje vplyv vedeckého a technologického pokroku na postoj Európanov k Ázijcom a Afričanom a na ich politiku zaobchádzania s kolonizovanými spoločnosťami. Sústreďuje sa na britské a francúzske myslenie v 19. storočí, keď podľa neho vedecké a technologické meradlá ľudskej hodnoty zohrali rozhodujúcu úlohu pri formovaní argumentov pre pojem rasovej nadradenosti a ideológiu "civilizačnej misie", ktoré sa používali na ospravedlnenie európskej nadvlády nad zemeguľou. Nakoniec skúma dôvody, prečo mnohí Európania po prvej svetovej vojne neboli spokojní s týmto meradlom ľudskej hodnoty a dokonca ho odmietali, a vysvetľuje, prečo zostalo dôležité pre Američanov.
V knihe Stroje ako miera ľudí sa ukazuje, ako vedecké a priemyselné revolúcie prispeli k rozvoju európskych imperialistických ideológií, a poukazuje sa na kultúrne faktory, ktoré vyvolali pohŕdanie nezápadnými úspechmi a hodnotovými systémami. Poukazuje tiež na to, ako sa tieto postoje pri formovaní politík, ktoré obmedzovali šírenie vedeckých poznatkov, zachovali a významne prispeli k chronickej zaostalosti v celom rozvojovom svete. Adasova ďalekosiahla a provokatívna kniha bude presvedčivým čítaním pre všetkých, ktorí sa zaujímajú o históriu západného imperializmu a jeho dedičstvo.
Kniha Stroje ako miera ľudí, ktorá prvýkrát vyšla s veľkým ohlasom v roku 1989, je teraz k dispozícii v novom vydaní, ktoré obsahuje predslov autora, v ktorom sa rozoberá, ako následný vývoj v oblasti rodových a rasových štúdií, ako aj globálnych technológií a politiky vstupuje do rozhovoru s jeho pôvodnými argumentmi.
