Hodnotenie:
Kniha predstavuje komplexnú diskusiu o filozofii vedy, ktorá sa sústreďuje predovšetkým na myšlienku „železného pravidla vysvetľovania“, ktoré zdôrazňuje nevyhnutnosť empirických dôkazov vo vedeckom skúmaní. Hoci mnohí recenzenti oceňujú jej čitateľnosť a historický kontext, predložené argumenty sa stretávajú s rozličnými hodnoteniami, pokiaľ ide o ich hĺbku a presnosť.
Výhody:⬤ Veľmi čitateľný a pútavý štýl písania.
⬤ Poskytuje hlboký historický pohľad na vedu.
⬤ Pokúša sa objasniť a destilovať zložité filozofické argumenty týkajúce sa povahy vedy.
⬤ Prispieva k prebiehajúcim diskusiám o vedeckých postupoch a probléme demarkácie.
⬤ Niektorí recenzenti ho považujú za cenný text pre študentov aj uznávaných vedcov.
⬤ Uvádzajú sa niektoré faktické nepresnosti a zjednodušenia, najmä pokiaľ ide o filozofov ako Popper.
⬤ Ústredná téza knihy sa môže považovať za obmedzujúcu; úzko sa zameriava na empirické dôkazy a potenciálne prehliada širší kontext vedeckého myslenia.
⬤ Kritici tvrdia, že zobrazenie moderných vedcov a povahy vedeckej praxe môže byť príliš zjednodušené alebo dokonca zavádzajúce.
⬤ Niektoré časti knihy sa môžu zdať hutné alebo nejasné, čo znižuje celkovú zrozumiteľnosť.
(na základe 53 čitateľských recenzií)
The Knowledge Machine: How Irrationality Created Modern Science
„Provokatívne a fascinujúce“ (Jennifer Szalai, New York Times) skúmanie vedy od Michaela Strevensa kladie dve základné otázky: Prečo je veda taká mocná? A prečo trvalo tak dlho, kým ľudstvo začalo využívať vedu na spoznávanie tajomstiev prírody? Radikálna odpoveď The Knowledge Machine je, že veda zo svojej podstaty vyzýva svojich praktikov, aby robili iracionálne veci.
Tým, že vedci zámerne ignorujú náboženstvo, teoretickú krásu a najmä filozofiu, prijímajú neprirodzene úzku metódu skúmania, pričom nevídanú energiu smerujú do pozorovania a experimentovania. Kniha Knowledge Machine, bohatá na živé historické príklady a široko uznávaná, prevracia mnohé z našich najzákladnejších predpokladov o vedeckých objavoch.
