Hodnotenie:
V recenziách na knihu „Stretnutie s vesmírom na polceste“ od Karen Baradovej sa vyzdvihuje jej hlboký pohľad na súvislosti medzi kvantovou fyzikou, feministickou teóriou a novým materializmom. Zatiaľ čo mnohí čitatelia knihu chvália za jej prístupnosť a hlboký teoretický rámec, iní kritizujú jej repetitívnosť a nedostatok praktického využitia. Celkovo je kniha uznávaná ako náročné, ale prínosné čítanie, ktoré nabáda k prehodnoteniu zaužívaných konceptov v rôznych oblastiach.
Výhody:⬤ Hlboký pohľad na kvantovú fyziku a feministickú teóriu.
⬤ Prístupný štýl písania vhodný pre široké publikum.
⬤ Inovatívna koncepcia agenciálneho realizmu, ktorá spochybňuje tradičné perspektívy.
⬤ Stimuluje kritické myslenie a ponúka nový rámec pre chápanie dejov a zapletenia.
⬤ Považuje sa za základné čítanie vo feministických a materiálových štúdiách.
⬤ Opakujúci sa obsah, ktorého čítanie môže byť únavné.
⬤ Niektorí čitatelia považujú revolučné tvrdenia knihy za prehnané alebo nie také pôsobivé, ako sa navrhuje.
⬤ Komplexné myšlienky, ktoré nemusia byť úplne objasnené, čo môže viesť k zmätku medzi čitateľmi.
⬤ Niektoré kritiky tvrdia, že sa tu mieša uznávaná veda so špekulatívnymi teóriami spôsobom, ktorý môže postrádať súdržnosť.
(na základe 33 čitateľských recenzií)
Meeting the Universe Halfway: Quantum Physics and the Entanglement of Matter and Meaning
Stretnutie s vesmírom na polceste je ambiciózna kniha s ďalekosiahlymi dôsledkami pre mnohé oblasti prírodných, spoločenských a humanitných vied. Karen Barad, teoretická fyzička a feministická teoretička, v tomto zväzku rozvíja svoju teóriu agenciálneho realizmu. Agenciálny realizmus, ktorý ponúka opis sveta ako celku, a nie ako sveta zloženého z oddelených prírodných a sociálnych oblastí, je zároveň novou epistemológiou, ontológiou a etikou. Východiskom Baradovej analýzy je filozofický rámec kvantového fyzika Nielsa Bohra. Barad rozširuje a čiastočne reviduje Bohrove filozofické názory vo svetle súčasných vedeckých poznatkov z oblasti fyziky, vedeckých štúdií a filozofie vedy, ako aj feministických, postštrukturalistických a iných kritických sociálnych teórií. V tomto procese významne prepracúva chápanie priestoru, času, hmoty, kauzality, deja, subjektivity a objektivity.
V agenciálno-realistickom ponímaní sa svet skladá zo spleti "sociálnych" a "prirodzených" dejov, pričom rozdiel medzi nimi vzniká na základe špecifických vnútropodnikových interakcií. Vnútročinnosť je nevyčerpateľný dynamizmus, ktorý konfiguruje a rekonfiguruje vzťahy časopriestor-hmota. Pri vysvetľovaní intra-aktivity Barad odhaľuje, že otázky o tom, ako príroda a kultúra interagujú a menia sa v čase, sú v zásade mylné. A prehodnocuje chápanie povahy vedeckých a politických praktík a ich "vzájomného vzťahu". Osobitnú pozornosť tak venuje zodpovednej vedeckej praxi a zdôrazňuje zmeny v chápaní politických praktík, pričom kriticky prepracúva vplyvnú teóriu performativity Judith Butlerovej. Nakoniec Barad využíva agenciálny realizmus na vytvorenie novej interpretácie kvantovej fyziky, čím dokazuje, že agenciálny realizmus je viac než len prostriedok reflexie vedy.
Možno ho použiť na skutočné vykonávanie vedy.