"Svojou intenzívnou subjektivitou, ktorá preniká až k ja, ktoré nehovorí 'ja', je táto sekvencia ako parížska zima, ktorá sa konečne dostáva do marca a sladko oddychuje.
Človek je najčastejšie ty, ale "ty si zvuk". Milujem zvuk Straty, pohyb pri jej čítaní, dolu, cez a skrz, aby som sa vrátil." -Alica Notleová.
