Hodnotenie:
Kniha skúma zložitosť psychologickej traumy a jej zotavenie, pričom sa v nej mieša osobné rozprávanie, teória a rôzne kultúrne odkazy. Zatiaľ čo niektorí ju považujú za výnimočnú a hlboko zasvätenú, najmä pre tých, ktorí sa vedecky zaujímajú o transgeneračnú traumu, iní ju považujú za príliš zložitú a ťažko čitateľnú pre jej hutný text a množstvo odkazov.
Výhody:⬤ Pozoruhodný text o psychologickej traume
⬤ nachádza odozvu u širokej čitateľskej verejnosti
⬤ spája vedecký hlas s osobným dialógom
⬤ považuje sa za potenciálnu klasiku v odbore
⬤ prehľadné spracovanie citlivých tém
⬤ zaoberá sa zložitými teóriami bez žargónu.
⬤ Pomalé a zložité čítanie, potenciálne neprístupné pre laikov
⬤ hutný štýl písania môže pôsobiť ako neustála drotárčina
⬤ príliš sa spolieha na odkazy, čo sťažuje jeho sledovanie
⬤ niektorí ho považujú za nezrozumiteľný a frustrujúci.
(na základe 6 čitateľských recenzií)
Haunting Legacies: Violent Histories and Transgenerational Trauma
Od masového vraždenia po genocídu, od otroctva po koloniálny útlak, zverstvá majú život, ktorý ďaleko presahuje strašný okamih. Vyvolávajú traumu, ktorá sa odráža po celé generácie v skúsenostiach ľudí na oboch stranách činu.
Gabriele Schwabová číta tieto odkazy v mnohých rozprávaniach, predovšetkým prostredníctvom písania povojnových Nemcov a potomkov tých, ktorí prežili holokaust. Ich diela spája so staršími dejinami otroctva a kolonializmu a s novšími udalosťami, ako je juhoafrický apartheid, praktiky mučenia po 11. septembri a „zmiznutia“, ku ktorým došlo počas juhoamerických diktatúr.
Medzi Schwabovej texty patria memoáre, ako sú napríklad knihy Ruth Klugerovej Still Alive a Marguerite Durasovej La Douleur; rozprávania druhej generácie detí tých, ktorí prežili holokaust, ako napríklad W Georgesa Pereca, Maus Arta Spiegelmana a Secret Philippa Grimberta; a spomienky druhej generácie Nemcov, ako napríklad Austerlitz W. G.
Sebalda, What Did You Do in the War, Daddy Sabine Reichelovej, a Príbehy dieťaťa nepriateľa od Ursuly Duby. Do knihy zapája aj svoje vlastné spomienky na dospievanie v povojnovom Nemecku, pričom mapuje prepletené spomienky a dejiny, ako sa vzájomne ovplyvňujú v psychickom živote a kultúrnej pamäti.
V závere Schwabová prináša odvážny pohľad na otázky zodpovednosti, odškodnenia a odpustenia v rozmedzí obete a páchateľa.
