Hodnotenie:
Kniha „Fear Itself“ (Samotný strach) od Iry Katznelsona ponúka hĺbkovú analýzu obdobia New Deal, pričom sa zameriava na vplyv južanských politikov, rasovú dynamiku a zložitosť riadenia USA počas krízy a neskôr. Autor využíva dôkladný prístup a osvetľuje, ako sa robili kompromisy, najmä s rasizmom a totalitarizmom, ktoré ovplyvnili vývoj modernej Ameriky.
Výhody:Kniha je dobre prepracovaná a podrobne dokumentuje historický kontext New Deal. Mnohí recenzenti chválili Katznelsonov pohľad na úlohu južanských demokratov a rasizmus, ktorý bol neodmysliteľnou súčasťou New Dealu aj jeho politického prostredia. Rozprávanie ponúka nový pohľad, ktorý spochybňuje tradičné dejiny a nabáda čitateľov, aby kriticky uvažovali o minulých kompromisoch a súčasnej politike.
Nevýhody:Kritici poukazovali na to, že kniha môže byť náročná na čítanie pre svoju zložitú štruktúru a hutný obsah. Niektorí ju považovali za kľukatú a rozptýlenú, pričom zdôrazňovali, že sa mohla výraznejšie zamerať na vplyv Juhu na New Deal namiesto povrchného skúmania širokého spektra otázok. Okrem toho boli viacerí čitatelia sklamaní zavádzajúcim názvom a mali pocit, že kniha nenaplnila ich očakávania o New Deale alebo FDR.
(na základe 66 čitateľských recenzií)
Fear Itself: The New Deal and the Origins of Our Time
Dielo, ktoré „hlboko rekonceptualizuje New Deal a vyvoláva nespočetné množstvo provokatívnych otázok“ (David Kennedy), Fear Itself mení základné pravidlá nášho chápania tohto kľúčového obdobia amerických dejín.
Ira Katznelson skúma New Deal cez prizmu všadeprítomného, takmer existenčného strachu, ktorý zachvátil svet definovaný kolapsom kapitalizmu a vzostupom konkurenčných diktatúr, ako aj strachu vyvolaného ničivými rasovými rozdielmi v americkej spoločnosti. Katznelson tvrdí, že americkú demokraciu zachránila a zároveň narušila faustovská spolupráca, ktorá strážila rasovú segregáciu pri budovaní nového národného štátu na riadenie kapitalizmu a presadzovanie globálnej moci.
Kniha Fear Itself mapuje vznik moderného amerického štátu a to, „ako viera v spoločné dobro ustúpila centrálnej vláde ovládanej politikou záujmových skupín a posadnutej národnou bezpečnosťou“ (Louis Menand, The New Yorker).
