A Century of Anarchy?: War, Normativity, and the Birth of Modern International Order
Devätnáste storočie sa chápe ako obdobie, v ktorom štáty mohli viesť vojnu proti sebe, ak to považovali za politicky nevyhnutné. Podľa tohto rozprávania sa "slobodné právo na vojnu" (liberum ius ad bellum) postupne postavilo mimo zákon až po založení Spoločnosti národov, Kellogg-Briandovej zmluvy a Charty OSN. Keď sa táto anarchia vedenia vojny skončila, nastali lepšie časy, čo viedlo k radikálnym zmenám medzinárodného práva a politiky.
Keďže však "slobodné právo na vojnu" nebolo nikdy empiricky dokázané, tento príbeh pokroku je záhadný. V knihe Storočie anarchie? : Vojna, normativita a zrod moderného medzinárodného poriadku Hendrik Simon spochybňuje tento príbeh načrtnutím genealógie moderných vojnových zdôvodnení a využitím vedeckých, politických a verejných diskurzov. Tvrdí, že liberum ius ad bellum je vynález vytvorený realistickými právnikmi v cisárskom Nemecku, ktorí argumentovali proti hlavnému prúdu európskeho liberalizmu, a paradoxne, že dnes už zabudnuté čítanie Sonderweg bolo po svetových vojnách univerzalizované v medzinárodnej historiografii.
Storočie anarchie? je pútavým čítaním pre historikov, právnikov, politických teoretikov, odborníkov na medzinárodné vzťahy a všetkých, ktorí majú záujem pochopiť vznik moderného medzinárodného poriadku. V tomto prelomovom diele Simon nielen umne dekonštruuje mýtus liberum ius ad bellum, ale sleduje aj politické a teoretické korene moderného zákazu vojny až do dlhého devätnásteho storočia (1789 - 1918).