Traces of (Un-) Sustainability; Towards a Materially Engaged Ecology of Mind
Človek sa vyvíja len vo vzťahu k prostrediu, podobne ako sa psychicky vyvíjame vo vzťahu k rodičom a opatrovateľom.
Ani dieťa, ani rodič nie sú správne konceptualizovaní, modelovaní alebo pochopení bez zahrnutia toho druhého do mapy alebo modelu psychologického/ekologického vývoja. Podobne vnímame, myslíme a cítime spolu s prostredím a materiálnymi artefaktmi, a nielen o nich.
Dosiahnutie udržateľnosti potom predpokladá uskutočnenie zmien v myslení, ktoré sú sprostredkované, rozšírené a distribuované naprieč mozgami, telami a materialitou vlastného prostredia. Náš zdedený svet, akokoľvek rozbitý, usmerňuje naše individuálne a kolektívne stávanie sa podobne ako rodič usmerňuje vývoj dieťaťa. Stopy perspektívy (ne)udržateľnosti vyvracajú ekonomistický konceptuálny model, podľa ktorého sú racionálne ekonomické subjekty nesprávne vnímané a chápané tak, že majú morálne právo, ak nie povinnosť, aktívne sa podieľať na ničení našej kolektívnej budúcnosti s etickou imunitou.
Domnelá inteligencia a prirodzenosť trhového ekonomického systému sa odhaľuje predovšetkým ako historicky zdedený kultúrny klam. Ak sa hodnoty a postoje podarí aspoň čiastočne transformovať premenou všednej materiálnosti, ktorá spoluvytvára naše spoločenské myslenie, potom sa dosiahne dôležitý míľnik v našom chápaní (ne)udržateľnosti.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)