Hodnotenie:

Kniha „Štedrý a milosrdný nepriateľ“ ponúka dobre preskúmaný výskum zaobchádzania s nemeckými vojnovými zajatcami počas americkej revolúcie, najmä s hesenskými vojakmi. Bola ocenená za pútavé písanie a hlboké zaujatie autora touto témou. Hoci poskytuje cenné poznatky o živote týchto vojakov a ich interakciách s americkou spoločnosťou, niektorí čitatelia vyjadrili sklamanie nad nedostatkom podrobných genealogických informácií týkajúcich sa konkrétnych osôb.
Výhody:** Dobre napísané a pútavé historické rozprávanie. ** Svieži a nový výskum zameraný na menej preskúmaný aspekt americkej revolúcie. ** Využíva množstvo primárnych zdrojov, ako sú denníky a vojenské záznamy. ** Ponúka zaujímavý pohľad na zaobchádzanie s nemeckými vojnovými zajatcami. ** Vrelo odporúčame záujemcom o vojenskú históriu a genealógiu. ** Prispieva k pochopeniu úloh a skúseností hessenských vojakov.
Nevýhody:** Chýbajú podrobné genealogické informácie o konkrétnych zajatcoch, čo môže sklamať čitateľov s rodovými väzbami. ** Niektorí čitatelia dúfali v obsiahlejšie zoznamy jednotlivých vojakov a ich osudov po zajatí.
(na základe 14 čitateľských recenzií)
A Generous and Merciful Enemy: Life for German Prisoners of War During the American Revolution
Približne 37 000 vojakov zo šiestich nemeckých kniežatstiev, ktorí sa spoločne nazývali Hessiáni, vstúpilo do služby ako britskí pomocníci v americkej vojne za nezávislosť. Niekedy tvorili tretinu britskej armády v Severnej Amerike a tisíce z nich Američania uväznili. Napriek významu Nemcov v britskom vojnovom úsilí historici týchto mužov zväčša prehliadali. Na základe výskumu nemeckých vojenských záznamov a obyčajných listov a denníkov vojakov Daniel Krebs v knihe A Generous and Merciful Enemy (Štedrý a milosrdný nepriateľ) stavia zajatcov do centra pozornosti a vykresľuje ich ako jednotlivcov, a nie len ako čísla v zoznamoch obetí.
Krebs zasadzuje svoje svedectvo do kontextu britskej a európskej politiky a vojenstva a vysvetľuje motiváciu nemeckých štátov, ktoré poskytovali britskej armáde zmluvných vojakov. O hessenských vojakoch si myslíme, že sú to žoldnieri, ale ako ukazuje, mnohí z nich boli branci. Niektorí boli nováčikovia, iní veteráni. Niektorí chceli po vojne zostať v Novom svete. Krebs ďalej opisuje, ako sa z Nemcov stali zajatci, či už zajatím, alebo kapituláciou, a približuje ich zážitky zo zajatia od Nového Anglicka až po Havanu na Kube.
Krebs sa podrobne venuje podmienkam vo väzení, pričom sa zaoberá americkým prístupom k vojnovým zajatcom aj reakciami väzňov na ich skúsenosti. Hodnotí americké snahy ako "veľkorysého a milosrdného nepriateľa" využiť zajatcov ako ekonomické, vojenské a propagandistické aktíva. Nikdy pritom nestráca zo zreteľa vplyv väznenia na samotných zajatcov.
Krebs pridáva nový rozmer dôležitej, ale často zanedbávanej téme vojenských dejín a skúma počiatky moderného zaobchádzania so zajatcami. V epilógu opisuje takmer zabudnutú zmluvu medzi Spojenými štátmi a Pruskom z roku 1785, ktorá ako prvá v západných právnych dejinách upravuje zaobchádzanie s vojnovými zajatcami.