Šťastie v predmodernom judaizme: Cnosti, poznanie a blahobyt

Pôvodný názov:

Happiness in Premodern Judaism: Virtue, Knowledge, and Well-Being

Obsah knihy:

Nie je bežné si myslieť, že Židia sa zaujímali o šťastie alebo že judaizmus má čo povedať o šťastí. Naopak, pojem šťastia bol ústredným záujmom židovských mysliteľov.

Hava Tirosh-Samuelson ukazuje, že rabínsky judaizmus sa považoval predovšetkým za recept na dosiahnutie šťastia a že diskurz o šťastí zachytáva vývoj židovských intelektuálnych dejín od staroveku až po 17. storočie. Tieto tvrdenia majú zmysel, ak chápeme šťastie ako rozkvet človeka na základe Aristotelových myšlienok v Nikomachovej etike.

Aristotelovu analýzu šťastia, ktorá spája cnosť, poznanie a blahobyt, možno vysledovať v židovskom chápaní ľudského rozkvetu už v grécko-rímskom svete, ale spojenie gréckeho a judaistického pohľadu na šťastie dosiahlo svoj zenit v stredoveku v myslení Mojžiša Maimonida a jeho nasledovníkov. Dokonca aj polemiky o Maimonidových myšlienkach možno považovať za diskusie o význame šťastia a spôsobe jeho dosiahnutia v rámci judaizmu.

Veľká časť tejto knihy sa teda týka recepcie Aristotelovej etiky v stredovekej židovskej filozofii. Táto kniha ukazuje, ako určitá predstava o šťastí odráža intelektuálnu kultúru daného obdobia vrátane kultúrnej výmeny medzi judaizmom, islamom a kresťanstvom.

Ukazujúc diskurz o šťastí ako dramatickú súhru medzi Múdrosťou a Tórou, medzi filozofiou a náboženstvom, medzi rozumom a vierou, Hava Tirosh-Samuelsonová predstavuje odborníkom aj neodborníkom fascinujúcu prehliadku židovských intelektuálnych dejín.