The Old Man Died (And He's Dead!): Sin and Christian Responsiblity
"Za všetko môže Adam "Dobre. Potom si sa práve odsúdil na večnosť bez Krista Pozorne sa zamysli nad práve vysloveným tvrdením. V predchádzajúcom zväzku o učení o prvotnom hriechu: Ak má byť Adam obvinený z nášho odsúdenia, potom sa musíme zaoberať dôvodom jeho odsúdenia. Adam bol nevinný, kým nezhrešil v súvislosti so zákazom stromu života. V tom momente "zomrel". Duchovne bol odrezaný a odcudzený od Boha a mimo spoločenstva a Boh okamžite oznámil svoj už pripravený plán záchrany. Syn potomka ženy (Evy) - Pán Ježiš Kristus - mal rozdrviť hlavu hada (hada, ktorý bol prostriedkom Adamovho hriechu a pádu prostredníctvom satanom zorganizovaného pokušenia): 15 A položím nepriateľstvo medzi teba a ženu a medzi tvoje potomstvo a jej potomstvo; on rozdrví tvoju hlavu a ty ho udrieš pätou." 1 Moj 3,15. Situácia pre Adama je dostatočne jasná. Bol nevinný, a potom sa stal hriešnikom tým, že zhrešil. Ľahko môžeme identifikovať KAUZATÍVNY hriech, ktorý bol zodpovedný za jeho zánik - jeho zlyhanie v súvislosti so stromom života. Ale ak je Adamov hriech KAUZATÍVNYM hriechom, ktorý zo mňa robí hriešnika - a to je väčšinový názor - potom som odsúdený na večnosť bez Krista, a to všetko kvôli Adamovmu hriechu.
Údajne v solidarite s ľudským rodom je každý muž, žena a dieťa všetkých čias odsúdený - nie kvôli sebe, ale kvôli cudzej vine zdedenej od Adama. Adamov hriech je teda mojím hriechom. Tragédia je v tom, že ak Adamov hriech JE PRE MŇA PRÍČINOU (ale ja neverím, že je) a pre moje odsúdenie (Condemned Already), potom jediný spôsob, ako môžem túto situáciu zvrátiť, je riešiť PRÍČINU hriechu. Ale to nie je môj hriech A ja nemôžem robiť pokánie za hriech iného človeka. Nemôžem robiť pokánie z Adamovho hriechu. Nemôžem riešiť základný problém. Nemôžem teda riešiť príčinu svojho odsúdenia, a preto nemôžem byť spasený Zdá sa, že vážnosť tejto situácie uniká väčšine teológov. Prečo? Je to vážne. Táto zásadná otázka bola základom tohto prvého zväzku a bola ústrednou otázkou, ktorá sa riešila, pričom sa ukázalo, že každý z nás je osobne SPRAVODLIVÝ a zodpovedný pred Bohom za svoj hriech - PRÍČINNÝ hriech, ktorý konštituoval KAŽDÉHO z nás ako hriešnika. A preto sme odsúdení SPRAVODLIVO a OSOBNE. Všetci ľudia všetkých čias sú individuálne zodpovední za svoj hriech, a teda za svoje odsúdenie. Keďže je to tak, môžu - ba dokonca MUSIA - sa kajať za svoj vlastný hriech, aby boli spasení. Boh je teda spravodlivý vo svojich požiadavkách a spravodlivý vo svojich očakávaniach na základe dokonaného Kristovho diela. Pokiaľ ide o kresťana, "starý človek zomrel, aby už nikdy nevstal".
Starý človek je mŕtvy A predsa opakovane počúvam, ako sa ľudia ospravedlňujú za svoj hriech, pretože "Starý človek ma ovplyvnil a prinútil". Alebo častejšie používajú termín "hriešna prirodzenosť". "Ovplyvnila ma moja hriešna prirodzenosť/stará prirodzenosť". Pozri dodatočnú diskusiu o prirodzenosti v 2. kapitole. Nie je to moja vina -Ako nekresťan by sme mohli obviňovať Adama, že zo mňa urobil hriešnika. -A teraz ako kresťan, koho obviňujem za svoje každodenné hriechy? Jednoducho nechceme prijať zodpovednosť za svoje činy. Prvý diel sa zaoberal našou vinou za náš KAUZATÍVNY hriech. Hriech, ktorý ma v prvom rade ustanovil za hriešnika. Tento zväzok sa zaoberá našou vinou za náš hriech ako kresťana. Naše hľadanie tu musíme začať práve od tohto bodu, od dôkladnej exegézy biblického učenia o starom človeku.
