STARGATE ATLANTIS Nightfall

Recenzie čitateľov

Kniha „Stargate Atlantis: Nightfall“ získala od fanúšikov seriálu zmiešané recenzie. Mnohí čitatelia oceňujú pútavý, rýchly dej a majú pocit, že postavy sú verné svojim televíznym náprotivkom. Značný počet recenzií však vyjadruje sklamanie z vývoja postáv, dialógov a niektorých dejových rozhodnutí, pričom naznačuje, že postavám chýba hĺbka a písanie môže byť nudné.

⬤ Rýchle tempo a pútavosť od začiatku do konca.
⬤ Verný charakterom postáv a tónu pôvodného seriálu.
⬤ Nabitý akciou s vizuálnym rozprávaním pripomínajúcim televíznu epizódu.
⬤ Pre niektorých čitateľov je to zábavné a pútavé čítanie, najmä pre fanúšikov Hviezdnej brány.

⬤ Slabý vývoj postáv, mnohé postavy pôsobia jednorozmerne.
⬤ Dialógy sa opisujú ako nudné, chýba im vtip a škádlenie, ktoré sme videli v seriáli.
⬤ Nesúlad so zavedenou históriou Hviezdnej brány v deji.
⬤ Niektorí recenzenti považovali celkové prevedenie príbehu za nevýrazné a nezábavné.

(na základe 26 čitateľských recenzií)

Obsah knihy:

Skala Aegis...

Na mierumilovnej planéte Heruun, ktorú pred Wraithmi už celé generácie chráni tajomný strážca - Aegis, sa množia podvody a lži.

No keď sa planéta stane obeťou nevyliečiteľnej zhubnej choroby a dvaja z tímu plukovníka Shepparda sa stanú nezvestnými, tajomstvá Aegis musia byť odhalené. Šokujúca pravda hrozí, že Herunnskú spoločnosť rozvráti na kusy a privedie na ňu pohromu Wraithov. Avšak aj keď je úľová loď pripravená zaútočiť, v stávke je oveľa viac než osud jednej malej planéty.

Aegis totiž skrýva hrozbu takú katastrofálnu, že tím Atlantis musí riskovať všetko, aby ju z galaxie Pegasus eliminoval...

Súmrak.

Zdola zašušťala brána, keď Lornova jednotka vstúpila do vlnobitia, a Sam na dlhý okamih pocítila mravčenie v spodnej časti chodidiel; takmer sa húpala na pätách, priťahovaná žiarou otvoreného potrubia. Chcem ísť s nimi.

Navonok sa tvárila neprístupne, ale vo vnútri sa Sam snažil tú myšlienku neúspešne zahnať. Bolo zvláštne stáť tu a posielať svojich ľudí cez bránu na misiu za misiou, stáť tu, pozerať sa a premýšľať, s čím sa stretnú. Carterovej nebolo cudzie bremeno velenia, ale jej povinnosti ju vždy zaviedli tam. Na Atlantis sa prvýkrát ocitla so zodpovednosťou zostať vzadu a s každým ďalším dňom v tejto úlohe mala novú úctu k Hammondovi, O'Neillovi a Landrymu, svojim bývalým veliteľom; dôstojníkom, ktorí robili to, čo ona teraz, posielali mužov a ženy do neznáma a ticho dúfali, že každý rozkaz, ktorý vydali, bude ten správny.

Lorne vykročil k bráne ako posledný, zastavil sa na prahu a pozrel na ňu. Prudko prikývol a Carterová mu to opätovala.

"Priveďte našich ľudí domov, majore," povedala mu.

"Môžete sa na to spoľahnúť, plukovník.".