Sprisahanci pri atentáte na Lincolna: Ich uväznenie a poprava, ako sú zaznamenané v knihe listov Johna Fredericka Hartranfta

Recenzie čitateľov

Kniha poskytuje podrobný opis sprisahancov počas ich väznenia a súdneho procesu, pričom zdôrazňuje skúsenosti sprisahancov, ako ich zdokumentoval John Frederick Hartranft. Čitatelia v nej nájdu poučné informácie s cennými poznatkami o súdnom konaní a osobných skúsenostiach zúčastnených osôb.

Informatívny obsah, podrobný primárny prameň, zaujímavý pohľad na právne argumenty, dobre vedená kniha, užitočná pre nadšencov histórie, slúži ako dobrá príručka.

Niektorí čitatelia majú pocit, že kniha je vhodná len pre tých, ktorí sa zaujímajú konkrétne o atentát na Lincolna, a spomínajú sa v nej osobné nezhody týkajúce sa uvádzaných faktov (napr. o kuklách niektorých sprisahancov).

(na základe 13 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

The Lincoln Assassination Conspirators: Their Confinement and Execution, as Recorded in the Letterbook of John Frederick Hartranft

Obsah knihy:

1. mája 1865, dva týždne po atentáte na Abrahama Lincolna, nedávno inaugurovaný prezident Andrew Johnson vymenoval Johna Fredericka Hartranfta za veliteľa vojenskej väznice vo washingtonskom Arsenale, kde vláda USA práve väznila sedem mužov a jednu ženu obvinených zo spoluúčasti na streľbe. Od toho dňa až po popravu štyroch komplicov niesol generál narodený v Pensylvánii zodpovednosť za najznámejších väzňov v americkej histórii. Hartranft, prísne dodržiavajúci protokol, si viedol starostlivo podrobný záznam o svojich zážitkoch vo forme knihy listov. V knihe The Lincoln Assassination Conspirators (Sprisahanci pri atentáte na Lincolna) známi Lincolnovi vedci Edward Steers, Jr. a Harold Holzer v spolupráci s Národným archívom po prvýkrát predstavujú tento fascinujúci historický záznam s kontextovými materiálmi a odbornými poznámkami, čím poskytujú pozoruhodný pohľad do zákulisia následkov atentátu.

Hartranft dohliadal na všetky aspekty každodenného života väzňov, od zabezpečenia stravy a čistoty až po to, aby s nimi nikto nekomunikoval inak ako na základe písomného príkazu ministra vojny Edwina M. Stantona. Hartranft vo svojej knihe listov svedomito opisuje príchod každého väzňa a popisuje väzenskú rutinu, ktorá zahŕňala tri jednoduché jedlá denne, kontrolu cely dvakrát denne samotným Hartranftom a časté lekárske prehliadky vojenským lekárom. Väzni nosili putá na zápästiach a nohách a, čo je kontroverzné, väčšina z nich nosila špeciálne kukly, ktoré ich mali izolovať od okolia.

Keď sa začal súdny proces so sprisahancami, národ netrpezlivo čakal na správy a mnohí sa snažili pomstiť tých, ktorých považovali za zodpovedných za smútok národa. Hartranft odolával výzvam na pomstu aj milosrdenstvo a naďalej sa k svojim notoricky známym obvineným správal čo najľudskejšie, umožňoval stretnutia s duchovnými a posielal listy rodinným príslušníkom a od nich. Napriek tomu, ako ukazuje jeho nezaujatý, podrobný opis popravy štyroch sprisahancov, nedovolil, aby mu emócie bránili vo výkone jeho povinnosti.

Právne a morálne otázky súvisiace s procesom so sprisahancami - mimoriadne použitie vojenskej a nie civilnej justície, zaobchádzanie s obvinenými počas väznenia, tenká hranica medzi rýchlou a unáhlenou spravodlivosťou - zostávajú dodnes nestabilnými a nevyriešenými otázkami. Hartranftove bystré postrehy, ktoré zručne analyzujú historici Steers a Holzer, pridajú do príbehu Lincolnovho atentátu novú pútavú kapitolu.