Správy sú sloveso: žurnalistika na konci dvadsiateho storočia

Recenzie čitateľov

Kniha Petea Hamilla „News Is a Verb“ (Správy sú sloveso) je kritickým skúmaním modernej žurnalistiky, najmä pokiaľ ide o úpadok miestnych novín a vplyv vlastníctva spoločností na kvalitu spravodajstva. Hamill sa zasadzuje za návrat k žurnalistike zameranej na komunitu a vyjadruje silné názory na súčasný stav mediálneho prostredia, pričom zdôrazňuje potrebu skutočného prepojenia medzi spravodajskými médiami a komunitami, ktorým slúžia.

Čitatelia oceňujú Hamillov výstižný štýl písania, prenikavú kritiku súčasnej žurnalistiky a vášnivé výzvy na oživenie novinového priemyslu. Jeho predstavy o komunitnej žurnalistike a kvalite spravodajstva silno rezonujú s mnohými začínajúcimi aj súčasnými novinármi. Kniha sa považuje za nevyhnutné čítanie pre každého, kto sa zaujíma o žurnalistiku, a ponúka konkrétne riešenia na oživenie tejto oblasti.

Niektorí recenzenti považujú knihu za trochu zastaranú a tvrdia, že jej posolstvá už nemusia rezonovať so súčasným mediálnym prostredím, najmä vo veku sociálnych médií. Niekoľko kritík spomína Hamillovu občasnú zatrpknutosť a konkrétne politické komentáre, ktoré môžu znižovať jeho dôveryhodnosť. Okrem toho sa v texte objavujú poznámky o drobných nedokonalostiach, ako sú typografické chyby.

(na základe 15 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

News Is a Verb: Journalism at the End of the Twentieth Century

Obsah knihy:

KNIŽNICA SÚČASNÉHO MYSLENIA.

„Keď sa ukáže, že krikľavé titulky sú založené na príbehoch, ktoré ich nepodporujú, rozprávka o chlapcovi, ktorý kričal ako vlk, dostáva nový život. Keď sú noviny plné hlúpych článkov o celebritách na úkor tvrdých správ, čitateľ sa cíti povýšenecky. Pritom sa pomaly podkopáva kritický vzťah čitateľa k novinám.“.

-z knihy NEWS IS A VERB.

SPRÁVY SÚ SLOVESO.

Žurnalistika na konci dvadsiateho storočia.

„Až na obvyklé čestné výnimky sú noviny čoraz hlúpejšie. Čoraz viac sa v nich objavujú senzácie, fámy, floskuly tlačových agentov a nafúknuté triviality na úkor podstatných faktov. Lewinského aféra bola len zväčšenou verziou toho, čo sa deje už nejaký čas. Noviny kladú dôraz na drámu a konflikt na úkor analýzy. O celebritách píšu, akoby novinári boli banda chudáčikov, ktorí majú nosy závistlivo pritlačené k oknám bohatých a slávnych. Sú provinčné, hranaté, zotročené konvenčnou pietou. Najhorší sa stávajú bezmozgovými tlačenými brakmi. V celej krajine, vo veľkých i malých mestách, sú aj tie lepšie noviny predvídateľné a nudné. Raz som počul, ako filmový režisér povedal o istom scenáristovi: „Usiloval sa o priemernosť a podarilo sa mu to. Mnohým novinám sa darí rovnako.“.