Hodnotenie:
V recenziách sa odzrkadľuje silné ocenenie knihy „Spoveď pani Nidžó“ ako pútavej a hlbokej autobiografie, ktorá ponúka jedinečný pohľad na život vysokopostavenej ženy v Japonsku na prelome 12. a 13. storočia. Väčšina recenzentov chváli emocionálnu hĺbku, kvalitu písania a pútavé postavy, zatiaľ čo niektorí vyjadrujú miernu nespokojnosť s fyzickou kvalitou knihy a občas s náročnosťou prekladu.
Výhody:⬤ Pútavý a fascinujúci príbeh o živote lady Nidžó.
⬤ Vysoká emocionálna hĺbka a schopnosť priblížiť sa moderným čitateľom.
⬤ Nádherné písanie popretkávané poéziou.
⬤ Vynikajúci preklad chválený viacerými čitateľmi.
⬤ Ponúka vzácny pohľad na život žien v historickom Japonsku.
⬤ Obsahuje humor a príbuzné zážitky.
⬤ Niektoré sťažnosti na fyzickú kvalitu knihy (papier a tlač).
⬤ Niekoľkým čitateľom sa preklad zdal trochu náročný na pochopenie.
⬤ Nedostatočná organizácia rozprávania, nie je štruktúrované ako tradičný príbeh.
⬤ Drobné sklamanie z celkovej prezentácie v porovnaní s očakávaniami.
(na základe 19 čitateľských recenzií)
The Confessions of Lady Nijo
Okolo roku 1307 si v Japonsku istá pozoruhodná žena sadla, aby dokončila príbeh svojho života. Výsledkom bolo autobiografické rozprávanie, príbeh o tridsiatich šiestich rokoch (1271 - 1306) života pani Nidžó, ktorý sa začal, keď sa ako štrnásťročná stala konkubínou cisára na odpočinku v Kjóte, a skončil sa po niekoľkých milostných aférach opisom jej nového života ako potulnej budhistickej mníšky.
Vďaka vrtochom dejín však slávny príbeh pani Nidžó vznikol až po šesť a pol storočí. Vyznania lady Nijo alebo po japonsky Towazugatari sa po napísaní veľmi nerozšírili, možno kvôli dynastickým sporom, ktoré čoskoro rozdelili cisársku rodinu, alebo možno kvôli intímnemu portrétu lady Nijo, ktorý je veľmi ľudským obrazom cisára. Nech už bola príčina akákoľvek, kniha bola zanedbaná, potom úplne zabudnutá a zachoval sa len jediný rukopis.
Ten bol napokon objavený v roku 1940, ale publikovaný bol až po druhej svetovej vojne v roku 1950. Tento preklad a jeho poznámky vychádzajú z viacerých japonských vydaní, ale najviac čerpajú z interpretácií, ktoré ponúkla Tsugita Kasumi.
