Memoirs Of An Ordinary Boy
Autor sa narodil 23. novembra 1938 v Camberwelli v Londýne a opisuje, ako bol počas vrcholiaceho bombardovania Londýna jeho rodinný dom nenávratne poškodený a už nebol obývateľný, takže sa rodina presťahovala do domu v Peckhame v Londýne. Aj tento dom bol poškodený bombou, ktorá dopadla neďaleko, ale aspoň sa v ňom dalo bývať. Živo si spomína, ako sa spolu s bratom Albertom pozerali z okna svojho domu v Peckhame, keď obaja sledovali, ako im nad hlavami prelietavajú bomby "Doodle Bug", a dúfali, že nedopadnú na ich dom.
Na konci vojny sa v Británii konali rozsiahle oslavy vrátane parku Rye Hill, kde rodina žila. Ako dieťa trávil väčšinu času vonku a hral sa v bombardovaných domoch, ktoré boli poškodené vojnou a nikto v nich nebýval.
Autor mal ako dieťa dvakrát zápal pľúc. Počas prvých 10 rokov života trpel bronchitídou a inými zdravotnými problémami, čo znamenalo, že bol často v nemocnici alebo doma a nemohol navštevovať detskú ani základnú školu. Napriek zlému zdravotnému stavu v mladosti sa Michael tešil zo svojich prvých školských rokov a spomína na ne ako na šťastné obdobie, okrem jedného alebo dvoch učiteľov, ktorí akoby stále verili, že žijú vo viktoriánskej Británii.
Napriek mnohým problémom, ktoré museli obyvatelia Británie znášať v povojnovej Británii, Michael s veľkou láskou spomína na svoj mladý život v Peckhame so svojimi súrodencami. Z času na čas aj so svojimi bratrancami a sesternicami a rôznymi ďalšími členmi rozvetvenej rodiny Dillonovcov.
Michael píše o tom, ako bol členom klubu The Hollington Boys Club v Camberwelli a aký dôležitý bol preňho v prvých rokoch jeho formovania. Jeho úspechy v kriketovej hre ako rýchleho bowlera boli vrcholom jeho pôsobenia v Hollingtonskom klube a s veľkou radosťou spomína aj na prázdniny v Birling Gap Nr Eastbourne, kam chodil kempovať niekoľko rokov, kým nezačal chodiť do vyššej školy.
Počas štúdia na strednej škole začal Michael so svojím priateľom Bobom jazdiť na bicykli. Z toho sa stalo celoživotné priateľstvo. Postupom času často jazdili na bicykli po surreyskom vidieku a do hlavných prímorských letovísk v Kente a Sussexe. Dva z najvýznamnejších výletov boli na ostrov Wight na bicykli a potom trajektom na Solent. Najpamätnejším zo všetkých bol cyklotábor z Londýna do Looe v Cornwalle za dva týždne. Cesta Londýn/Looe a späť domov predstavovala celkovú vzdialenosť 540 míľ/869 kilometrov.
Ako 18-ročný strávil Michael nasledujúcich 18 mesiacov na povinnej vojenskej službe v armáde. Najvýraznejšou negatívnou udalosťou bolo, keď pri hliadkovaní na hraniciach Severného Írska a Írskej republiky prišiel tak blízko, ako sa len dalo, k strele do hlavy. A najpozitívnejšou udalosťou bola účasť na Kráľovskom vojenskom tetovaní v Edinburghu a trojmesačný pobyt na Edinburskom hrade.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)