Spomienky generála grófa Rappaprvý pobočník Napoleona

Pôvodný názov:

Memoirs of General Count Rappfirst Aide-de-Camp to Napoleon

Obsah knihy:

Rapp, generál Jean, comte (1771-1821). Tento veľmi zranený Napoleonov pobočník sa mal ako chlapec stať protestantským pastorom, ale namiesto toho sa v roku 1788 pridal k jazdectvu.

V roku 1793 bol dvakrát zranený v armáde na rieke Moselle pod velením Hocheho a v nasledujúcom roku bol povýšený do hodnosti. V armáde na Rýne bol opäť niekoľkokrát zranený a bol vymenovaný za pomocníka generála Desaixa. Sprevádzal ho do Egypta, dostal ďalšie zranenia a potom sa vrátil do Francúzska so svojím generálom a bojoval pod jeho vedením pri Marengu (1800), kde Desaix zahynul v jeho zbrani.

Nasledujúci deň bol vymenovaný za pobočníka prvého konzula a v roku 1801 bol poverený povýšením gardových mamelukov.

V roku 1803 bol povýšený na generála de brigad a v roku 1805 zajal knieža Repnina pri Slavkove po tom, ako viedol útok s cieľom rozohnať ruskú cisársku gardu, pričom bol pri tom zranený. V decembri bol povýšený na generála divízie.

Nasledovalo niekoľko guvernérskych funkcií, ale mal pri Jene, dostal ďalšie zranenie pri Golymine a potom sa stal guvernérom Gdanska. V roku 1809 ho vymenovali za grófa a spolu s Moutonom viedol útok na záchranu Boudetovej divízie pri Aspern-Essligu. Po období, keď bol v nemilosti pre nesúhlas s Napoleonovým rozvodom s Jozefínou, slúžil v Rusku pri Smolensku, Borodine (štyri zranenia), Krasnom a pri Berezine, kde bol opäť zranený.

Celý rok 1813 bránil Gdansk, podmienečne sa vzdal, ale až do roku 1814 bol väznený na Ukrajine. Počas Sto dní sa pridal k Napoleonovi a velil malej Rýnskej armáde, ktorá desať dní po bitke pri Waterloo zvíťazila v bitke pri La Suffel neďaleko Stasbourgu. Do roku 1817 sa zdržiaval v ústraní, ale potom zastával dvorné funkcie pod Ľudovítom XVIII., než zomrel na rakovinu.