Spochybňovanie kozmopolitizmu

Pôvodný názov:

Questioning Cosmopolitanism

Obsah knihy:

Wim Vandekerckhove a Stan van Hooft Filozofa Diogena Kynika sa vo štvrtom storočí pred naším letopočtom pýtali, odkiaľ pochádza a kam podľa neho patrí. Odpovedal, že je "citi- 1 zén sveta" (kosmopolita).

Tým sa stal prvou známou osobou, ktorá sa označila za kozmopolitu. O storočie neskôr stoici túto koncepciu ďalej rozvinuli a tvrdili, že celý kozmos je len jedna polis, ktorej poriadkom je logos alebo správny rozum. Žiť v súlade s týmto správnym rozumom znamenalo prejavovať dobrotu voči celému ľudskému rodu.

V ranom kresťanstve sa kozmopolitizmu dostalo rôznych interpretácií, ktoré boli niekedy úplne v rozpore s inkluzívnym poňatím stoikov. Augustínova interpretácia napríklad naznačovala, že v univerzálnom a bezhraničnom "Božom meste" môžu žiť len tí, ktorí milujú Boha.

Neskôr opätovné objavenie stoických spisov počas európskej renesancie inšpirovalo mysliteľov ako Erazmus, Grotius a Pufendorf, aby sa opierali o kozmopolitizmus a obhajovali svetový mier prostredníctvom náboženskej tolerancie a spoločnosti štátov. Rovnakú inšpiráciu možno pozorovať v americkej a francúzskej revolúcii. V osemnástom storočí enlig- entní filozofi ako Bentham (prostredníctvom utilitarizmu) a Kant (prostredníctvom univerzálneho rozumu) vyvinuli nové a veľmi odlišné verzie kozmopolitizmu, ktoré dnes slúžia ako kľúčové zdroje kozmopolitnej filozofie.

V 19. storočí sa rozvíjali nové formy nadnárodných ideálov vrátane Marxovej kritiky kapitalizmu v mene medzinárodnej robotníckej triedy.