Hodnotenie:
D. Nurkseho „Spálený ostrov“ je zbierka básní, ktorá sa zaoberá témami spoločnej ľudskej skúsenosti, tragédie a spojenia s prírodou. Prostredníctvom živého jazyka básnik zachytáva súhru krásy a devastácie a umožňuje čitateľom hlboko sa vžiť do emocionálnych krajiniek, ktoré predstavuje. Básne tiež preklenujú priepasť medzi životom a smrťou, a dokonca dávajú hlas neľudským formám života, čím vytvárajú tapisériu vzájomne prepojenej existencie.
Výhody:⬤ Živý jazyk, ktorý vyvažuje krásu a násilie.
⬤ Hlboké skúmanie ľudských emócií a vzťahov.
⬤ Jedinečné pohľady na tragédiu, najmä na útoky z 11. septembra 2001, ktoré sa k nej správajú citlivo a s rešpektom.
⬤ Účinné zobrazenie vzájomnej prepojenosti všetkých foriem života.
⬤ Pútavé a podnetné obrazy.
⬤ Pre čitateľov, ktorí dávajú prednosť priamočiarej poézii, môže byť príliš abstraktný.
⬤ Niektorí čitatelia môžu považovať témy melanchólie a opustenosti za ťažké alebo zdrvujúce.
⬤ Zameranie na neľudské perspektívy nemusí nájsť odozvu u všetkých čitateľov.
(na základe 2 čitateľských recenzií)
Burnt Island: Poems
D. Nurkse v knihe Burnt Island skúma tragédie veľké i intímne, v meste i na vidieku, v našej vlastnej nepokojnej chvíli i v širšom geologickom časopriestore. Kniha, usporiadaná do troch "súborov" jasných, často srdcervúcich veršov, sa začína obliehaným mestom v skupine básní, ktoré sa stávajú jemnou poctou New Yorku po 11. septembri - metaforickým "spáleným ostrovom", kde kopáči driemu na lopatách, občania prispievajú fľašami vody, M&M's a kastrólmi na obnovu a preživší, fascinovaní fotografiami nezvestných, ich porovnávajú "jazvu po jazve s tvárami živých". Nurkse potom pokračuje v ceste dvojice, ktorá začína znova v prírode na špecifickom mieste zvanom Spálený ostrov, kde ich poučujú živly, ktoré akoby odrážali ich konflikty a spory. Napokon v pôvabnej a hlbokej sérii básní zameraných na morskú ekológiu nachádza nekonečno v nekonečne malom a v iskrivých, tajomných veršoch nám ponúka zvláštnu útechu, ktorú prináša pozorovanie života oceánu.
Sme ako vy.
Pretože sa rodíme po miliardách.
A plávame do otvoreného oceánu.
..................
Žijeme ďalšiu sekundu.
Alebo oveľa menej, menej ako mrknutie,.
Kým kód spozná sám seba.
A myseľ sníva o inej mysli.
Tá to prežije.
Tam, v jasnej záclone spreja.
(z knihy "Žulové pobrežie")
Z vydania v tvrdej väzbe.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)