Hodnotenie:
Kniha predstavuje moderný pohľad na sny, ktorý spochybňuje freudovské a jungovské perspektívy tým, že navrhuje, že sny sú zväčša výsledkom chaotickej mozgovej aktivity počas spánku, a nie vyjadrením potlačených túžob alebo hlbokých významov. Flanagan tvrdí, že sny nie sú rozhodujúce pre prežitie, ale môžu poskytnúť pohľad na identitu a vedomie jednotlivca. Písanie je prístupné a opiera sa o vedecké poznatky, hoci niektorí čitatelia majú pocit, že sa opakuje.
Výhody:⬤ Ponúka súčasný pohľad na sny, ktorý sa odkláňa od freudovských teórií.
⬤ Prístupný štýl písania, ktorý zjednodušuje zložité vedecké koncepty.
⬤ Fascinujúce skúmanie fyziologických procesov spojených so snami.
⬤ Poskytuje niektoré hlboké argumenty týkajúce sa osobnej identity a povahy vedomia.
⬤ Bohato podložená vedeckým výskumom, vďaka čomu je cenná pre tých, ktorí sa zaujímajú o psychológiu alebo neurovedy.
⬤ Niektorí čitatelia považujú knihu za opakujúcu sa a zdĺhavú vo svojich argumentoch.
⬤ Názov môže byť vnímaný ako zavádzajúci, nepresne vyjadruje obsah knihy.
⬤ Chýbajú podstatné príklady snov na podporu tvrdení, spolieha sa najmä na vlastné sny autora.
⬤ Nedokáže sa plne venovať širším dôsledkom snov nad rámec Flanaganovej tézy.
(na základe 8 čitateľských recenzií)
Dreaming Souls: Sleep, Dreams and the Evolution of the Conscious Mind
Čo nám sny hovoria o nás samých, ak vôbec niečo? Aký je vzťah medzi typmi spánku a typmi snov? Slúži snenie nejakému účelu? Alebo sú sny len bezvýznamným duševným šumom - "nehudobné prsty blúdiace po klávesoch klavíra"?
Owen Flanagan je vďaka svojim odborným znalostiam z filozofie, psychológie a neurovedy jedinečným odborníkom na zodpovedanie týchto otázok. V knihe Snívajúce duše poskytuje prístupný prehľad najnovších výskumov o spánku a snoch a zároveň novú presvedčivú teóriu o povahe a funkcii snenia. Flanagan tvrdí, že kým spánok má jasnú biologickú funkciu a adaptačnú hodnotu, sny sú len vedľajšími efektmi, "jazdcami na voľnej nohe", z evolučného hľadiska nepodstatnými. Sny sú však sotva nedôležité. Flanagan totiž tvrdí, že sny sú sebavyjadrovacie, sú výsledkom našej potreby nájsť alebo vytvoriť zmysel, a to aj keď spíme. Odmietajúc Freudovu teóriu zjavného a latentného obsahu - potlačených želaní, ktoré sa objavujú v zamaskovanej podobe - Flanagan ukazuje, ako činnosť mozgového kmeňa počas spánku vytvára zmätok množstva spomienok, obrazov, myšlienok, emócií a túžob, ktoré sa potom mozgová kôra pokúša sformovať do viac či menej koherentného príbehu. Takéto snové príbehy sa pohybujú od relatívne všedných starostí v spánku mimo REM až po fantastické konfabulácie v hlbokom REM, ktoré svojou zvláštnosťou pripomínajú psychotické epizódy. Nech sú však tieto príbehy akokoľvek bizarné, môžu vrhnúť svetlo na náš duševný život, našu pohodu a naše sebavedomie.
Kniha Snívajúce duše, napísaná s jasnosťou, živým vtipom a pozoruhodným vhľadom, ponúka fascinujúci nový spôsob uchopenia jednej z najstarších záhad duševného života.
