Smith Blue

Recenzie čitateľov

Smith Blue od Camille Dungy je silná a obohacujúca básnická zbierka, ktorá sa zaoberá témami ničenia životného prostredia, straty a ľudského údelu, pretkanými krásou a postmoderným pohľadom. Dielo nabáda čitateľov, aby sa zamysleli nad svojimi úlohami vo svete, ktorý zápasí s ekologickou a osobnou devastáciou, a zároveň vyvoláva historické povedomie a emocionálnu hĺbku.

Poézia Camille Dungy, bohatá na tóny s jedinečnou perspektívou, je hudobne uvedomelá a emocionálne pôsobivá a často inšpiruje čitateľov k písaniu vlastnej poézie. Zbierka úspešne vyvažuje humor a zlomené srdce, čím vytvára príťažlivé úvahy o environmentálnych a osobných výzvach. Za vrchol Dungyovej tvorby možno označiť jej autoritatívny hlas a majstrovstvo formy, najmä v ambicióznych skladbách ako Modlitba za P---.

Niektorí čitatelia môžu považovať básne za ohromne smutné a ťažké na úplné pochopenie, s témami, ktoré môžu byť náročné na pochopenie. Temné témy vrátane násilia a smrti nemusia nájsť odozvu u všetkých poslucháčov.

(na základe 7 čitateľských recenzií)

Obsah knihy:

V knihe Smith Blue Camille T. Dungyová ponúka sprievodcu prežitím pre moderné srdce, keď sa zaoberá otázkami lásky, straty a prírody dvadsiateho prvého storočia. Tieto básne z nespočetného množstva uhlov pohľadu skúmajú ľudskú schopnosť vytrvať po zlomení srdca, stratu milovaných hrdinov a krajiny a naše odhodlanie tvárou v tvár každodenným bojom. Dungy skúma dvojakú povahu našej prítomnosti na planéte, pričom porovnáva devastáciu spôsobenú ľudským osídlením s našou vlastnou zraniteľnosťou voči vrtochom životného prostredia. Pritom so zúrivosťou a nehou odhaľuje nespočetné spôsoby, ktorými vytvárame katastrofy a zároveň sme ich obeťami.

Táto pálčivá zbierka sa zaoberá najintímnejšími premenami, ktoré spôsobuje náš neustále sa meniaci osobný, kultúrny a fyzický terén, pričom každá z nich je plná dezilúzie aj nádeje. Nakoniec Dungy ukazuje, ako sme všetci navzájom prepojení, bez ohľadu na rasu alebo druh, žijeme a milujeme, ako najlepšie vieme, v tieni šialenstiev spôsobených človekom aj prírodou.

Let Je deň po opadaní lístia, keď bukvice, ako tisíce kyvadiel, ukazujú hodiny stromom a veveričky, tučné v zimnom kožuchu, sa chichocú hodiny, chichocú dni. Je to čas rozchodu našich ciest. Vkĺzol si do leta môjho spánku, vkradol si sa do mojich osamelých hodín, zjedol si hudbu mojich snov. Naplnila si sa liečenou sladkosťou, ktorú som ti ponúkol, potom si zavrela svoje prevrátené oči a ukradla si mi spánok. Prišlo ráno a ja som sa zobudil. Prišlo ráno. Zobudil som sa a šiel som dvanásť míľ do obchodu so šiestimi pištoľami. Cestou som videl modlitebného vtáka, ktorý bol celý zvinutý pri rieke. Zavolal som naň. Nechcel sa rozvinúť. Cestou domov som ho zabil. Je to čas prebúdzajúceho sa chladu, keď bukvice ako tisíc tisíc metronómov odbíjajú čas, a ty, tučný na mojom letnom spánku, cvrlikáš smerom ku mne, odchádzaš. Je to čas rozlúčky našich dní.