Hodnotenie:
Kniha je oceňovaná pre svoj jedinečný pohľad na kresťanský postmodernizmus, ktorý zdôrazňuje integráciu smiechu ako filozofického konceptu, ktorý spochybňuje tradičné dichotómie. Nájde odozvu u čitateľov, ktorí sa zaujímajú o literatúru, sociológiu, antropológiu a teológiu.
Výhody:Inteligentne napísaná, dobre zostavená, oslovujúca rôznorodé publikum so záujmom o literatúru a teológiu, predstavuje presvedčivý filozofický pohľad na smiech.
Nevýhody:V recenziách neboli uvedené žiadne konkrétne zápory.
(na základe 3 čitateľských recenzií)
The Laughter of the Oppressed
Jacqueline Bussieová sa vo svojej knihe zaoberá týmito nezodpovedanými otázkami: Aký je teologický a etický význam smiechu utláčaných? A čo znamená smiať sa na hroznom - smiať sa, keď človek trpí? Väčšina etickej filozofickej teórie a západnej teológie (napr. Augustín, svätý Ján Zlatoústy, Oecolampadius, Reinhold Niebuhr) tvrdí, že smiech je nihilistický a nezodpovedný, najmä ak sa vyskytuje v rámci tragických okolností. Tvrdí však, že dominantná sociálna pozícia týchto teológov a teoretikov viedla k medzere v skúmaní, k neschopnosti uvažovať o smiechu "zdola".
Pre židovsko-kresťanskú teológiu je kniha The Laughter of the Oppressed neznámym terénom. Táto kniha rozširuje teologickú optiku a skúma multikultúrnu modernú historickú beletriu Elieho Wiesela, Toni Morrisonovej a Šusakua Enda ako prípadové štúdie. V uznávaných textoch týchto autorov Brány lesa, Milovaná a Ticho objavujeme smiech Židov počas holokaustu, smiech Afroameričanov - otrokov i slobodných - a smiech prenasledovanej náboženskej menšiny japonských kresťanov. Tieto texty nám v dialógu s hlasmi z ich tradícií i mimo nich pomáhajú vytvárať teológiu smiechu. Bussieho kniha dospieva k záveru, že smiech funguje ako neoceniteľný etický a teologický spôsob odporu tvárou v tvár radikálne negujúcemu útlaku, ktorý pretrhol jazyk aj tradičnú vieru.
Smiech utláčaných nielenže prerušuje banalitu zla a dualizmus viery a pochybností, ale aj dekonštruuje dominantné vedomie. Takýto smiech je výzvou pre teológiu, aby nanovo formulovala vzťahy medzi Bohom a zlom, teológiou a teodiceou, teológiou a jazykom, paradoxom a vierou, tragédiou a nádejou a útlakom a odporom.
