Služba Ríši: Boj o dušu fyziky za Hitlera

Recenzie čitateľov

Kniha skúma morálne dôsledky a činy troch významných fyzikov, Heisenberga, Plancka a Debyeho, počas nacistického režimu a tvrdí, že ich spoluvina odráža širšie morálne zlyhanie vtedajších vedcov. Poskytuje podrobný opis ich života a rozhodnutí a zároveň kritizuje historický kontext, ktorý ovplyvnil ich rozhodnutia.

⬤ Dobre napísané a pútavé rozprávanie.
⬤ Poskytuje fascinujúci pohľad na životy a morálne dilemy významných fyzikov.
⬤ Podnecuje k hlbokému zamysleniu sa nad úlohou vedy v politike a etike.
⬤ Dokonalá vedecká práca s živými portrétmi postáv.
⬤ Nastoľuje dôležité otázky o spoluzodpovednosti a morálnej zodpovednosti.

⬤ Chýba mu objektívnosť a jeho analýza môže byť príliš súdna.
⬤ Formát poznámok je mätúci a znižuje zážitok z čítania.
⬤ Niektorí čitatelia považovali písanie za suché alebo opakujúce sa, najmä pokiaľ ide o Debyeho analýzu.
⬤ Mohlo by prospieť širšie preskúmanie historického kontextu a ďalších fyzikov.
⬤ Niektorí kritici naznačujú, že kniha neberie plne do úvahy zložitosť politickej situácie v danom období.

(na základe 27 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Serving the Reich: The Struggle for the Soul of Physics Under Hitler

Obsah knihy:

Pútavý príbeh popredných nemeckých fyzikov - vrátane Petra Debyeho, Maxa Plancka a Wernera Heisenberga - a toho, ako sa prispôsobili práci v nacistickom štáte v 30. a 40. rokoch.

Po druhej svetovej vojne väčšina vedcov v Nemecku tvrdila, že boli apolitickí alebo aktívne odporovali nacistickému režimu, ale skutočný príbeh je oveľa zložitejší. Philip Ball v knihe Serving the Reich (Služba Ríši) prináša nový pohľad na túto kontroverznú históriu a porovnáva kariéru Petra Debyeho, riaditeľa Fyzikálneho ústavu cisára Wilhelma v Berlíne, s kariérou ďalších dvoch popredných fyzikov v Nemecku počas Tretej ríše: Max Planck, starší štátnik fyziky, po ktorom je dnes pomenovaná hlavná nemecká vedecká spoločnosť, a Werner Heisenberg, ktorý Debyeho vystriedal na poste riaditeľa inštitútu, keď sa inštitút zameral na vývoj jadrovej energie a zbraní.

Ballovo strhujúce skúmanie života vedcov v období nacizmu, v ktorom sa mieša história, veda a biografia, ponúka silný portrét morálnej voľby a osobnej zodpovednosti, keďže vedci sa pohybovali v "šedej zóne medzi spoluvinou a odporom". Ballovo rozprávanie o rôznych rozhodnutiach, ktoré títo traja muži a ich kolegovia urobili, ukazuje, že na ich správanie nemožno dať jednoznačné odpovede ani ich odsúdiť. Napriek týmto nejasnostiam však Ball nepopierateľne dokazuje, že nemecký vedecký establišment ako celok nekládol nacistom žiadny vážny odpor a v mnohých ohľadoch pôsobil ako ochotný nástroj štátu.

V knihe Služba Ríši sa uvažuje o tom, čo nám táto problematická história môže povedať o vzťahu medzi vedou a politikou v súčasnosti. Ball napokon tvrdí, že odhodlanie prezentovať vedu ako abstraktné skúmanie prírody, ktoré je "nad politikou", môže vedu a vedcov nebezpečne kompromitovať a vystaviť politickej manipulácii.