Recenzie čitateľov
Zhrnutie:Kniha Denise Rileyovej The Words of Selves (Slová seba samého) je oceňovaná za vynikajúcu prózu a hlboké skúmanie jazyka a sebavyjadrenia. Zaoberá sa zložitými filozofickými myšlienkami a zároveň si zachováva poetickú kvalitu. Hoci písanie môže byť náročné, úspešne čerpá z bohatej intelektuálnej tradície a skúma identitu a úlohu irónie v sebapopisovaní.
Výhody:Nádherná próza, prenikavá argumentácia, spája poetické a teoretické písanie, hlboké skúmanie jazyka a identity, silná obhajoba irónie v sebapopisovaní, bohatý filozofický kontext.
Nevýhody:Môže byť náročné na čítanie kvôli zložitým odkazom, vyžaduje si znalosť filozofických tradícií, niektoré momenty sebapochybovania zo strany autora sa môžu zdať prehnané.
(na základe 2 čitateľských recenzií)
Pôvodný názov:
The Words of Selves: Identification, Solidarity, Irony
Obsah knihy:
Marlene Dietrichová mala poslednú repliku vo filme Orsona Wellesa Dotyk zla : Čo záleží na tom, čo hovoríte o iných ľuďoch? Autor sa nad touto otázkou zamýšľa: Na čom záleží, čo hovoríte o sebe? Zamýšľa sa nad tým, prečo by malo byť také ťažké splniť požiadavku byť niekým-niečím-ostatným spôsobom, ktorý by znel v ušiach jej vlastného subjektu. Rozhoduje sa, že isté váhanie a rozpaky pri obývaní mnohých kategórií osoby - vrátane tých, ktoré oslavuje to, čo sa niekedy označuje ako politika identity - nemusia svedčiť ani o psychologickej slabosti, ani o politickom nedostatku odvahy.
Ani identita, ani neidentita nemôžu celkom presvedčiť. Ale ak je potrebné toto nepohodlie, ktoré je vlastné sebapopisovaniu, plne priznať a zaregistrovať - ako niečo, čo je súčasne jazykové a afektívne -, možno ho aj veselo tolerovať. S jazykom sa tu nezaobchádza ako so záludnou vecou, ktorá svojich hovoriacich zvádza na scestie. Hoci je pomenovanie a postavenie, ktoré sa mu pripisuje, často nešťastnou záležitosťou, irónia môže ponúknuť účinnú terapiu. Aj keď neisté a nestále kategorizácie robia problémy politike, ktorú tiež formujú, sotva oslabujú empatickú solidaritu, ktorá je odlišná od identifikácie. Slovná irónia sebaprezentácie môže byť politicky užitočná. Spochybňovanie prijatej dikcie seba samého nemožno odmietnuť len ako luxus tých, ktorí sú v bezpečných pozíciách, ale naopak, môže smerovať ku koncepcii konštruktívnej neidentity.
Táto rozšírená meditácia o jazyku ja v rámci súčasnej sociálnej politiky sa zaoberá aj lyrickým ja a jazykovou emocionalitou, historickým statusom irónie a možnosťami neidentitárnej solidarity, ktorá je bez zábran pozorná voči afektom jazyka.
