Freemasonry, Politics and Rijeka (Fiume) (1785-1944)
LJUBINKA TOSEVA KARPOWICZ vyštudovala sociológiu a neskôr politológiu na Fakulte politických vied Belehradskej univerzity. Doktorát získala na Fakulte politických vied Univerzity v Ľubľane v roku 1987. Pracovala ako výskumná pracovníčka v rôznych inštitúciách v Juhoslávii a Chorvátsku. Pred vydaním svojej prvej knihy (napísanej so spoluautorkou) v roku 1990 (Sindikalni pokret u opcini Rijeka do 1941 godine (Odborové hnutie v Kommune Rijeka do roku 1941)) uverejnila množstvo článkov týkajúcich sa politických dejín mesta Rijeka v Chorvátsku, Srbsku, Taliansku a Nemecku.
Počas svojho výskumu v archívoch väčších miest v rôznych krajinách (Rijeka, Belehrad, Rím, Budapešť a Washington, D. C. ) zaznamenala aktivity slobodomurárov v rámci rôznych politických subjektov. To jej dalo podnet venovať sa ďalšiemu výskumu empirickej a historickej analýze slobodomurárstva ako osobitnej politickej skupiny.
Výsledkom jej práce bolo vydanie knihy D'Annunzio u Rijeci-Mýty, politika a úloha murárstva (D'Annunzio in Rijeka-Myths, Politics and the Role of Masonry) v roku 2007, ktorá zahŕňa obdobie 12. IX. 1919 až 12. XI. 1920. Kniha vzbudila veľký záujem a Lj. T. Karpowiczová potom zamerala svoj výskum v dlhšom časovom horizonte na tú istú tému.
Okrem uvedených kníh autorka vydala aj ďalšie dve knihy: Pravoslavna opstina u Rijeci 1720-1868 (Pravoslávna obec v Rijeke 1720 -1868) (vydaná v roku 2002) a Tajne Opatije-Tajna diplomacija i obavjestajne sluzbe u Opatiji 1890-1945 (Tajomstvá Opatije - Tajná diplomacia a spravodajské služby v Opatiji 1890-1945). Lj. T. Karpowiczová získala v roku 2016 Cenu mesta Rijeka, pričom komisia udeľujúca cenu konštatovala, že jej výskum podnietil ďalšie skúmanie dejín mesta Rijeka a pomohol pri propagácii dobrého mena Rijeky vo svete.
Kniha Masonerija, politika i Rijeka (1785-1944) (Slobodomurárstvo, politika a Rijeka (1785-1944) je výsledkom empirickej a historickej analýzy pôsobenia slobodomurárov z rôznych štátov v Rijeke corpus separatum, osobitného politického telesa v strednej Európe. Analyzuje činnosť rakúskeho, uhorského, francúzskeho a talianskeho murárstva v priebehu mnohých desaťročí. Zameriava sa na činnosť uhorského krídla Rádu prísnej observancie, ktorého členovia pôsobili ako richtári Rijeky; na činnosť bývalých exilových uhorských politikov, ktorí boli slobodomurármi, po ich návrate zo západnej Európy a ich úlohu pri vzniku Rakúsko-Uhorska (dualistickej monarchie); rozoberá špecifiká slobodomurárskej organizácie v Uhorsku a jej prínos k rozvoju osobitného typu liberalizmu v Uhorsku.
Väčšia časť práce sa sústreďuje na snahy o taliansky iredentizmus v Rijeke, v ktorom zohrali vedúcu úlohu intelektuáli a murári z Rijeky a Talianska. Niektoré kapitoly analyzujú činnosť talianskeho slobodomurárstva počas fašistickej éry, vojenský prevrat proti slobodnému štátu Fiume a pokusy o vzkriesenie slobodného štátu po páde fašizmu. Prílohy a dodatky obsahujú životopisy rijeckých slobodomurárov, ako aj správu amerického konzula o útoku na palác prezidenta Slobodného štátu Fiume, vyhlásenie rijeckých fašistov o útoku na dočasnú vládu a list rijeckej lóže Sirius belehradskej lóži Pobratim.