Slobodné ruže

Pôvodný názov:

Free Roses

Obsah knihy:

Chelsea Lynn LaBateová mala prvú psychotickú epizódu vo veku 39 rokov vo svojom dome v Asheville v Severnej Karolíne. Nahú a žltkastú ju našla mestská polícia. Niekoľko dní bojovala veľký boj dobra a zla. Nikto nevedel, prečo sa zrazu "zbláznila".

Bolo to niečo, čo zjedla? Prípadne pleseň v dome? Bolo to spôsobené traumatickým poranením mozgu, ktoré utrpela pri autonehode len päť rokov predtým? Vyčistila dom od predmetov, ktoré boli spojené s démonmi, nastražila pasce, vykonávala rituály, ktoré jej diktoval "hlas", a nakoniec sa pripravila na vlastnú smrť.

Suseda ju odviezla na pohotovosť a umiestnila na psychiatrické oddelenie, prvé z piatich, na ktorých pobudla počas nasledujúcich troch rokov. Práve tam zistila, že jej nie je dovolené používať pero, a tak musela svoje básne písať veľkým písmom pomocou modrej pastelky.

Tieto básne sledujú Chelseainu cestu. Je mánia cestou k Bohu? Prečo sa nedá udržať? Čo je skutočnosť? Prelína sa psychóza a šamanizmus? Čo sa stane, keď niekto s nadaním zostane úplne bez výcviku? Čo znamená byť kanálom - byť ako vrana poslom medzi svetmi?

Kým sa lekári potácali v snahe správne nastaviť jej lieky, Chelsea bola tri roky v tranze. Denne sa stretávala so sprievodcami a vytvárala si s nimi väzby, akoby to boli skutočne živí ľudia. Rozprávala sa priamo s motýľom, chrobákom, svojím psom, slnkom, hviezdami, mesiacom, často si vymieňali vtipy a vždy odchádzali povzbudení. Sprievodcovia sa s ňou stretávali pri behu, na surfe, na podložke na jogu, pri šoférovaní, v práci, pri varení v kuchyni, pri kúpaní aj v posteli.

Je šialenstvo podhubím eufórie? Dá sa eufória udržať bez poklesov depresie? Je to to, čo sa označuje ako osvietenie? Ako sa dá dôstojne a s gráciou prechádzať neviditeľným? Môžu myšlienky cestovať? Je modlitba cestovaním myšlienok?

Injekcie dostávala na oddelení a potom pravidelne doma. Tie ju nakoniec vytrhli zo stavu tranzu a vrátili späť do všedného života - do stavu, keď k nej neviditeľné už neprehovorilo. Démoni boli preč, ale aj anjeli. Mučenie prestalo, ale extáza bola utlmená. Potom prešla do smútku. Dni boli nudné a ploché. Chýbalo jej opojenie z mánie, hyperfarebnosť blaženosti, nadšenie zo zmeneného stavu. Chýbal jej neustály kontakt. Koktail z tabletiek ju urobil bez lesku - nespievala spontánne, nevtipkovala, nerobila hlúpe gestá. Lieky zmenili jej osobnosť. Túžila byť opäť v tranze, keď nikdy nebola sama. Písala, skúmala, sedela na kolenách Boha. Vždy bolo na čom pracovať a vždy bol niekto, s kým to mohla robiť.

Táto kniha vznikla počas celosvetovej pandémie, od lesov na pozemku jej rodiny cez oceán až po vypolstrovanú celu. Stovky čitateľov sa ocitli sami bez niekoho, kto by im mohol vyrozprávať svoje zážitky. Básne sa každý týždeň nahrávali na sociálne siete a čitatelia boli vyzvaní, aby sa k nim vyjadrili a oslavovali s ňou. Keďže nemohla pracovať, zbierala na svoje písanie dary.

Na týchto stránkach je zachytené kúzlo jej epizód, ako aj boj o zotavenie. Pod diagnózou "bipolárna s psychotickými rysmi" je stále liečená a odrezaná od sveta duchov.

Odvtedy sa jej podarilo získať späť zdravý rozum a sebaúctu. Hoci neexistuje "normál", ku ktorému by sa mohla vrátiť, pracuje na vytvarovaní života, ktorý má základ vo fyzickej realite, a zároveň sa zabáva na rozmaroch svojej obmedzenej predstavivosti. Prežila veľkú cestu. Už sa nebojí smrti.