Recenzie čitateľov
Zhrnutie:Kniha Roberta Louisa Wilkena „Sloboda v Božích veciach“ skúma historické a intelektuálne korene náboženskej slobody a tvrdí, že jej základy ležia skôr v kresťanstve než v osvietenstve. Autor kritizuje historické prípady, v ktorých sa vyskytla náboženská neznášanlivosť, a zdôrazňuje význam ochrany individuálneho svedomia pred nátlakom zo strany cirkvi aj štátu. Kniha je dobre preskúmaná, vedecky podložená a potvrdzuje kresťanskú vieru, pričom poskytuje vyvážený pohľad na vývoj náboženskej slobody.
Výhody:⬤ Hlboko preskúmaná
⬤ spája historické, politické a teologické štúdie
⬤ prístupný vedecký spis
⬤ potvrdzuje kresťanskú vieru
⬤ spravodlivý a vyvážený pohľad
⬤ zdôrazňuje dôležitosť individuálneho svedomia
⬤ dobre hodnotená katolíckymi aj protestantskými vedcami.
Nevýhody:Môže spochybniť bežné vnímanie úlohy kresťanstva v oblasti náboženskej slobody; môže predstaviť historické prípady útlaku, ktoré môžu byť pre niektorých čitateľov znepokojujúce.
(na základe 5 čitateľských recenzií)
Pôvodný názov:
Liberty in the Things of God: The Christian Origins of Religious Freedom
Obsah knihy:
Od jedného z popredných historikov kresťanstva prichádza toto rozsiahle prehodnotenie náboženskej slobody od cirkevných otcov po Johna Locka
„Nové majstrovské dielo Roberta Louisa Wilkena.“ - George Weigel, First Things
V starovekom svete kresťanskí apologéti písali na obranu svojho práva praktizovať svoju vieru v mestách Rímskej ríše. Tvrdili, že náboženská viera je vnútorným nastavením mysle a srdca a nemožno ju vynútiť vonkajšou silou, čím položili základ, na ktorom budú stavať neskoršie generácie.
Robert Louis Wilken, ktorý je kronikárom dejín boja za náboženskú slobodu od raného kresťanského hnutia až po sedemnáste storočie, ukazuje, že pôvod náboženskej slobody a slobody svedomia je náboženský, a nie politický. Formovali sa pred osvietenstvom vďaka práci veriacich mužov a žien, ktorí verili, že v spoločnosti nemôže existovať spravodlivosť bez slobody v Božích veciach. Táto provokatívna kniha, čerpajúca zo spisov ranej Cirkvi, ako aj zo šestnásteho a sedemnásteho storočia, nám pripomína, ako sa „meditácie minulosti hodili na záležitosti neskorších dní.“.
