Sloboda alebo rovnosť: The Challenge of Our Time (Výzva našej doby)

Recenzie čitateľov

Kuehnelt-Leddihn v knihe spochybňuje všeobecné presvedčenie, že liberalizmus a demokracia sú synonymá, a tvrdí, že demokratické spoločnosti majú sklon k tyranii a neliberálnemu totalitarizmu. Autor poskytuje filozofické skúmanie vzťahu medzi demokraciou a slobodou a diskutuje o tom, ako môže požiadavka rovnosti potlačiť individuálnu slobodu.

Kniha ponúka hlbokú filozofickú analýzu demokracie a liberalizmu a spochybňuje všeobecne rozšírené názory. Poskytuje historické perspektívy a odkazy na významných mysliteľov, čo obohacuje diskusiu. Argumenty sú dobre podložené a podnecujú k zamysleniu, vďaka čomu je kniha vhodná pre čitateľov, ktorí sa zaujímajú o politickú filozofiu.

Niektorí čitatelia môžu považovať argumenty týkajúce sa demokracie za príliš pesimistické. Kniha môže byť hutná a ťažko zrozumiteľná pre tých, ktorí nie sú oboznámení s filozofickým diskurzom. Okrem toho sa závery o náboženských vplyvoch na politické systémy môžu niektorým z nich zdať kontroverzné alebo nepodložené.

(na základe 1 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Liberty or Equality: The Challenge of Our Time

Obsah knihy:

V knihe Sloboda alebo rovnosť Erik von Kuehnelt-Leddihn najprv skúma historický a súčasný význam demokracie a liberalizmu a ukazuje, prečo sa tieto dva pojmy nemusia nevyhnutne zhodovať. Potom predkladá sériu návrhov, z ktorých prvý je, že impulzom demokracie ako ľudovej vlády je snaha o rovnosť a že to nevyhnutne vedie - a v skutočnosti viedlo - ku kolektivizmu a represívnemu totalitarizmu. Predkladá obavy mysliteľov a pozorovateľov, ktorí žili v rokoch 1790 až 1914 a ktorí sa v pravom platónskom štýle obávali vzostupu totalitnej tyranie v evolučnom alebo dialektickom procese zo samotnej podstaty demokracie. Ich názory sú potom koordinované s názormi našich blízkych súčasníkov, čo čitateľovi ponúka presvedčivú štúdiu z dejín ideí.

Druhým tvrdením je, že monarchia je užitočnejšia forma vlády ako demokracia a je pravdepodobné, že bude liberálnejšia. Autor sa tu zaoberá slabinami a vnútornými nebezpečenstvami demokratickej doktríny, ktorým sa monarchická vláda vyhýba alebo ich zmierňuje. Záverečným tvrdením je, ţe politický temperament historicky katolíckych národov je liberálnejší ako u protestantských národov.

Hoci politický temperament našich čias diktuje nové otroctvo vynútenej rovnosti - dokonca popri ideáli negatívnej slobody -, svojvoľná rovnosť, píše Kuehnelt-Leddihn, je prirodzene nemožná. Úplná sloboda je rovnako neprirodzeným konceptom. Hoci sú obe koncepcie neprirodzené, existuje praktické riešenie tejto dilemy, ktorá mátala dejiny ľudstva. Autor v ňom naznačuje, že ide o obnovenie toho najlepšieho z katolíckeho politického a sociálneho myslenia, ako aj o dodržiavanie osvedčeného a úctyhodného programu činnosti: v nevyhnutnostiach jednota, v pochybných veciach sloboda, vo všetkom láska.