Scandals and Abstraction: Financial Fiction of the Long 1980s
Dlhé osemdesiate roky by sa dali v análoch kultúrnej histórie USA zhrnúť do trvalých znakov prezidentovania Ronalda Reagana, filmu Olivera Stonea Wall Street a hitu skupiny Dire Straits "Money for Nothing". Napriek veľkým rozdielom každý z nich zdôrazňuje sebadôveru, jingoizmus a optimizmus, ktoré poháňali americkú ekonomiku počas celého desaťročia. V knihe Škandály a abstrakcia, ktorá čerpá zo širokého spektra literatúry, filmu a finančnej tlače, sa opisuje, ako rastúci záujem americkej spoločnosti o financie našiel svoje vyjadrenie v širokom spektre kultúrnych materiálov, ktoré sa nakoniec stali synonymom postmodernizmu.
Všadeprítomné kreditné karty, peňažné transakcie a bankomaty v románe Dona De Lilla Biely šum otvárajú túto štúdiu, pretože slúžia ako uholný kameň pre pocit bielej mužskosti hlavného hrdinu a podmieňujú naratívnu formu románu. Ďalšiu kapitolu oživujú filmy Toma Wolfea The Bonfire of the Vanities a Olivera Stonea Wall Street, ktoré sa posudzujú vo svetle krachu na burze v roku 1987 a sú považované za predzvesť radikálneho nového realizmu, ktorý si nárokoval naratívny monopol na reprezentáciu vznikajúcej finančnej éry. Tieto diela ustupujú pornografickému excesu a násiliu epochálneho filmu Breta Eastona Ellisa Americké psycho, ktorý sa číta spolu s populárnym žánrom finančnej autobiografie 80. rokov. La Berge pomocou série dôkladných čítaní tvrdí, že Ellisov román možno najlepšie pochopiť, keď sa skúma spolu s knihami Ivana Boeskyho Fúzia mánie, Donalda Trumpa Umenie dohody a T. Boone Pickensa Boone. Štúdiu uzatvára pohľad na knihu Jane Smileyovej Good Faith a jej zápletku okolo krízy sporiteľní a pôžičiek v 80. a 90. rokoch 20. storočia, pričom sa uvažuje o tom, ako sa finančná reportáž stala vzorom pre väčšinu nášho súčasného písania o financiách.
Na základe rôznorodého archívu románov, filmov, autobiografií a publicistiky Škandály a abstrakcia prináša aktuálnu štúdiu o vplyve ekonomiky na beletriu a načrtáva spätnú väzbu, v rámci ktorej sa postmodernizmus stal viac kanonickým, realizmus viac postmoderným a financie sa stali osobitným kultúrnym predmetom.
