Suture and Narrative: Deep Intersubjectivity in Fiction and Film
Šitie a rozprávanie: Hlboká intersubjektivita vo fikcii a filme od Georgea Butteho ponúka nové fenomenologické chápanie toho, ako fikcia a filmové rozprávanie využívajú konkrétne techniky na vytváranie a reprezentáciu skúsenosti spoločenstva. Butte sa obracia ku konceptu sutúry z lacanovskej teórie filmu a k dielu Merleau-Pontyho, aby prispel k hlbšiemu a širšiemu prístupu k intersubjektivite pre oblasť teórie narácie.
Butteho prístup umožňuje narácie, ktoré predstavujú vhľad, ako aj slepotu, lásku a stratu, pričom tieto spojenia a rozpojenia nachádza v naratologických technikách, ktoré zachytávajú kríženie perspektív, ako napríklad vo voľnom nepriamom diskurze fikcie a v šikmom uhle konvencie filmového záberu/obráteného záberu. Butte skúma dôsledky tohto chiasmu v románoch a filmových adaptáciách neskorších diel Henryho Jamesa, Barrieho rozprávok o Petrovi Panovi a ich filmových adaptáciách a vo filmoch Mlčanie jahniat a Nič než človek.
Príbeh Suture v dvadsiatom storočí je podľa Butteho príbehom straty bezprostrednosti a spoločenstva. Napriek tomu v závere Butte nachádza optimizmus vo filme bratov Coenovcov Raising Arizona, ako aj vo filme Prečo byť šťastný, keď môžeš byť normálny? od Jeanette Wintersonovej a vo filme Marca Webba (500) dní leta.