Strong Governments, Precarious Workers: Labor Market Policy in the Era of Liberalization
Prečo niektoré európske sociálne štáty chránia nezamestnaných a nedostatočne zamestnaných pracovníkov ("outsiderov") pred ekonomickou neistotou lepšie ako iné? Túto základnú otázku skúma Philip Rathgeb v štúdii o zmenách politiky trhu práce v troch do istej miery podobných malých štátoch - Rakúsku, Dánsku a Švédsku. Robí to tak, že skúma rozdelenie moci medzi odbormi a politickými stranami, pričom sa pokúša prepojiť tieto dva smery výskumu - odbory a stranícku politiku - ktoré až na malé výnimky napredovali bez vzájomnej výmeny.
Inkluzívne odborové zväzy majú vysoký politický záujem na ochrane outsiderov, pretože do svojho zastupiteľského spektra zahŕňajú pracovníkov ohrozených nezamestnanosťou. Vplyv preferencií odborov sa však časom znížil, pričom v celom západnom svete došlo k posunu rovnováhy triednej moci od práce ku kapitálu. Vlády jednotlivých štátov preto uprednostnili flexibilitu zamestnávateľov pred sociálnou ochranou outsiderov.
Výsledkom je, že organizovaná práca môže chrániť outsiderov len vtedy, keď sa vlády spoliehajú na súhlas odborov s úspešnou mobilizáciou konsenzu. Na druhej strane, keď majú vlády jednotnú väčšinu kresiel, sú dostatočne silné na to, aby vylúčili odbory.
Silné vlády, neistí pracovníci spochybňuje volebnú schopnosť národných vlád - a teda aj politických strán - reagovať na sociálne potreby čoraz početnejšej skupiny neistých pracovníkov. Rathgeb napokon dospieva k záveru, že čím slabšia je vláda, tým silnejšia je schopnosť organizovanej práce posilniť sociálnu ochranu neistých pracovníkov.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)