Networks on Networks: The Physics of Geobiology and Geochemistry
Poriadok z chaosu je zároveň mantrou fyziky a skutočnosťou v biológii. Fyzik Norman Packard navrhol, že život sa vyvinul a prosperuje na okraji chaosu.
Zostávajú však otázky, koľko praktických poznatkov z biológie možno vysledovať z existujúcich fyzikálnych princípov a koľko sa musí zmeniť fyzika, aby sa mohla zaoberať zložitosťou biológie. Phil Anderson, nositeľ Nobelovej ceny za fyziku, prispel k popularizácii novej predstavy o konci "redukcionizmu". Podľa tohto názoru je potrebné upustiť od snahy redukovať zložité správanie na známe fyzikálne výsledky a identifikovať emergentné správanie a princípy.
V tejto knihe sme však hľadali fyzikálne pravidlá, ktoré môžu byť základom správania bioty, ako aj geochémie vývoja pôdy.
Hľadali sme základné princípy, ako je napríklad dominancia ciest prúdenia vody s najmenším kumulatívnym odporom, ktoré by si mohli zachovať svoju relevantnosť v širokom rozsahu priestorových a časových mier, spolu s vhodným opisom transportu rozpustených látok spojených s takýmito cestami prúdenia. V konečnom dôsledku sa teda zaoberáme obmedzeniami transportu živín aj vody pri procesoch od chemického zvetrávania až po rast cievnatých rastlín.
Fyzikálne princípy, ktorými sa riadi naše úsilie, sa etablovali v rôznych, ale príbuzných koncepciách a oblastiach výskumu, takže v našej knihe sa vlastne uplatňujú redukcionistické postupy vedené analógiou. Skutočnosť, že základné znaky sa vzťahujú na biotické a abiotické procesy, t. j.
že rovnaká rýchlosť prúdenia tekutín je relevantná pre obidve, ale že rozdiely v topológii prepojených ciest vedú k dramatickým rozdielom v rýchlosti rastu, pomáha zjednotiť štúdium týchto nominálne odlišných disciplín geochémie a geobiológie v rovnakom rámci. Naším cieľom pri písaní tejto knihy bolo podeliť sa o vzrušenie z poznávania a jednou z najvzrušujúcejších častí pre nás bola možnosť vniesť určitý poriadok do otázky, do akej miery môžu pôdy uľahčovať rast rastlín a aké obmedzenia týkajúce sa veľkosti rastlín, metabolizmu, výskytu a korelácií možno takto formulovať. Zatiaľ čo do obmedzení rastu v pôde vnášame poriadok, vytvárame aj určité neistoty v škálovacích vzťahoch rastu a metabolizmu rastlín.
Hoci sme sa prvýkrát pokúsili začleniť edafické obmedzenia do alometrického škálovania, ide len o prvý nábeh do lesa.