Sídlo

Recenzie čitateľov

Kniha Sídlo je silný a podnetný príbeh, ktorý nabáda čitateľov, aby sa zamysleli nad svojimi životnými rozhodnutiami a skutočným významom dávania. Prirovnáva sa k „Vianočnej kolede“ Charlesa Dickensa a slúži ako morálna pripomienka o nezištnosti a uprednostňovaní večných pokladov pred dočasnými. Hoci mnohí čitatelia chválili jej povznášajúce posolstvo a sezónny význam, niektorí bojovali so zastaraným jazykom a problémami s úpravou.

⬤ Povznášajúci a podnetný príbeh so silnými morálnymi témami.
⬤ Vhodný na čítanie počas Vianoc alebo kedykoľvek inokedy.
⬤ Povzbudzuje k sebareflexii nad životnými rozhodnutiami a skutočným dávaním.
⬤ Krátka a výstižná, vďaka čomu je prístupná na jedno posedenie.
⬤ Pozitívne posolstvo o službe a súcite.

⬤ Zastaraný jazykový štýl môže sťažovať čítanie.
⬤ Niektoré správy o nedostatočnej gramatike a problémoch s úpravou.
⬤ Niektorým čitateľom sa môže zdať, že sa pomaly rozbieha.
⬤ Menej pôsobivé v porovnaní s inými dielami toho istého autora.

(na základe 236 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

The Mansion

Obsah knihy:

V sídle Weightmanovcov vládla atmosféra pokojného a zdržanlivého bohatstva, ktoré nevypovedalo o premrhaných peniazoch, ale o rozumne použitom bohatstve. Stojí na rohu Avenue, ktorá už nie je módnym miestom na bývanie, a pozerá sa na rastúcu vlnu obchodu s výrazom spokojnosti a napoly opovrhnutia.

Dom nebol krásny. Na jeho rovnom priečelí z kameňa čokoládovej farby, na jeho ťažkých rímsach, na jeho širokých, hľadiacich oknách z tabuľového skla, na jeho vyrezávaných a bronzom zdobených mahagónových dverách na vrchole širokého schodiska nebolo nič, čo by očarilo oko alebo fascinovalo predstavivosť. Bol však mimoriadne úctyhodný a svojím spôsobom impozantný. Zdalo sa, že trblietavé obchody klenotníkov, mlynárov, cukrárov, kvetinárstiev, obchodníkov s obrazmi, kožušníkov, výrobcov vzácnych a drahých starožitností, maloobchodníkov s luxusnými životnými potrebami sú pod drobnohľadom domu, ktorý má základy vo vysokých financiách a je postavený doslova i obrazne v tieni Kostola svätého Petronia.

Zároveň bolo v spôsobe, akým sa kaštieľ udržal uprostred meniaceho sa okolia, čosi potešujúce a gratulujúce. Takmer sa zdalo, že sa medzi vysokými budovami na dosah ruky trochu pozdvihlo, akoby cítilo stúpajúcu hodnotu pozemku, na ktorom stálo.

John Weightman bol ako dom, do ktorého sa pred tridsiatimi rokmi sám postavil a v ktorom boli uložené jeho ideály a ambície. Bol to človek, ktorý sa vytvoril sám. Ale keď sa robil sám, vybral si vysoko cenený vzor a pracoval podľa schválených pravidiel. Nebolo na ňom nič nepravidelné, pochybné, výstredné. Bol pevný, správny a spravodlivo úspešný.

- Prevzaté z knihy "The Mansion", ktorú napísal Henry Van Dyke.