Hodnotenie:
Kniha Dorothy Prattovej „Shipshewana: V knihe „Shipshipana: komunita v Indiane“ sa zrozumiteľne a prístupne opisuje život amišských a mennonitských komunít v severnej Indiane. Kniha je chválená pre svoju zrozumiteľnosť, priamy štýl písania a účinný historický kontext, ale niektorí čitatelia mali pocit, že jej chýba vizuálna príťažlivosť a nedokáže vzbudiť silný vzťah k turistickým zážitkom zo Shipshewany.
Výhody:⬤ Jasný a priamočiary štýl písania vhodný aj pre nehistorikov.
⬤ Vyhýba sa žargónu, čím je prístupný širšiemu publiku.
⬤ Poskytuje stručný historický kontext anabaptistických cirkví a výziev amišskej komunity.
⬤ Ponúka informatívne diskusie o histórii a kultúre amišov a mennonitov.
⬤ Dokumentuje významné historické udalosti a reakcie spoločenstva.
⬤ Chýbajú vizuálne prvky; málo fotografií mesta alebo zaujímavostí.
⬤ Niektorí čitatelia ju považovali za nedostačujúcu, ak hľadali turistického sprievodcu.
⬤ Niektorým čitateľom sa vydanie zdalo zastarané.
(na základe 3 čitateľských recenzií)
Shipshewana: An Indiana Amish Community
Zatiaľ čo väčšina kníh o amišoch sa zameriava na osady v Pensylvánii alebo na náboženské dejiny sekty, táto kniha je kultúrnou históriou jednej komunity amišov v Indiane a jej úspechu odolávať asimilácii do širšej kultúry. Amišská kultúra sa udržala v relatívne nezmenenej podobe predovšetkým preto, že amišovia vnímajú svet okolo seba cez prizmu svojej viery v kolektívnu spásu založenú na čistote, odlúčení a vytrvalosti.
Pridalo by sa niečo nové k dlhodobému cieľu komunity alebo by ju to od neho odvádzalo? Pri pohľade cez túto prizmu sa väčšina inovácií ukázala ako nedostatočná. Mesto Shipshewana, založené v roku 1841, ťažilo z relatívnej izolácie okresu LaGrange. Ako uvádza Dorothy O.
Pratt, táto izolácia bola kľúčom k úspechu komunity. Amišovia si mohli vytvoriť stabilné poľnohospodárske hospodárstvo a sociálnu štruktúru založenú na vlastných podmienkach. Počas krízových rokov 1917 - 1945 amišovia vypracovali spôsoby ochrany svojich hraníc, ktoré neboli v rozpore s ich základnými náboženskými zásadami.
Ako odporcovia svedomia znášali traumy prvej svetovej vojny, bojovali proti zákonu o povinnej školskej dochádzke z roku 1921, vyjednávali v labyrinte byrokracie New Deal a počas druhej svetovej vojny pracovali v alternatívnej službe. Príbeh, ktorý Pratt rozpráva o povojnových rokoch, je príbehom pretrvávajúcich ťažkostí s federálnymi a štátnymi predpismi a výzvami voči statusu amišov ako odporcov vo svedomí. Potreba prezentovať jednotný front voči takýmto zásahom viedla k vytvoreniu amišského riadiaceho výboru.
Napriek tomu Pratt konštatuje, že účinok výboru bol obmedzený. Kríza a zneužívanie zo strany vonkajšieho sveta mali tendenciu len potvrdiť túžbu amišov zostať oddeleným národom, čo dodáva tomuto pútavému príbehu o odpore voči modernému svetu osobitnú pikantnosť.