Sherlock v Šanghaji: Cheng Xiaoqing: Príbehy o zločine a odhaľovaní

Recenzie čitateľov

Kniha je zbierkou detektívnych poviedok odohrávajúcich sa na začiatku 20. storočia v Šanghaji, v ktorých vystupuje čínsky detektív. Zatiaľ čo niektorým čitateľom prekážalo opačné poradie príbehov, iní ocenili fascinujúci príbeh a historické súvislosti. Kvalita prekladu a štýl evokujú zážitok podobný Sherlockovi Holmesovi.

⬤ Pútavý pohľad do Šanghaja na začiatku 20. storočia
⬤ fascinujúce detektívne príbehy pripomínajúce Sherlocka Holmesa
⬤ dobrý preklad
⬤ jedinečný kontext spätného prekladu.

⬤ Príbehy idú v opačnom poradí, čo môže byť frustrujúce
⬤ niektorí považujú zbierku za nudnú a málo uveriteľnú
⬤ celkový dojem je, že je menej pôsobivá, než sa očakávalo.

(na základe 4 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Sherlock in Shanghai: Stories of Crime and Detection by Cheng Xiaoqing

Obsah knihy:

Šanghaj v 20. a 30.

rokoch 20. storočia - "Paríž Orientu" - bol žiarivou metropolou a zároveň tienistým svetom zločinu a sociálnej nespravodlivosti. Bol tiež domovom Huo Sanga a Bao Langa, fiktívnych čínskych náprotivkov Sherlocka Holmesa a doktora Watsona Arthura Conana Doyla.

Dvojica žila v priestrannom byte na ulici Aiwen, kde Huo Sang hral na husliach (zle) a fajčil cigarety Golden Dragon, kým premýšľal nad svojimi prípadmi.

Čeng Siao-čching (1893 - 1976), "veľmajster" čínskej detektívky dvadsiateho storočia, sa prvýkrát stretol s Conanovými veľmi populárnymi príbehmi už ako adolescent. V nasledujúcich rokoch zohral významnú úlohu pri ich spracovaní najprv do klasickej a neskôr do ľudovej čínštiny.

Koncom 10. rokov 19. storočia začal Cheng písať detektívky do veľkej miery v štýle Conana Doyla s Baom ako rozprávačom podobným Watsonovi - stále zriedkavý prípad takého priameho prevzatia zo zahraničnej beletrie.

Čeng Siao-čching písal detektívne príbehy, aby čitateľov oboznámil s výhodami kritického myslenia, aby ich povzbudil k skepse a hlbokému premýšľaniu, pretože pravda sa často skrýva pod povrchom. Jeho príťažlivosť k detektívnemu žánru možno vysledovať v jeho zosúladení tradičného a moderného. V knihe "Topánka" Huo Sang rieši prípad pomocou dôkladného uvažovania, zatiaľ čo v knihách "Druhá fotografia" a "Na Huangpu" sa toto uvažovanie spája so senzáciou pripomínajúcou tradičnú čínsku beletriu.

"Podivný nájomník" a "Skúšobný papier" tiež demonštrujú bláznovstvo prvého dojmu. "Na plese" a "Mačacie oko" predstavujú Juhočínsku lastovičku, majstra zlodeja, ktorý podobne ako iní zločinci v tradičných príbehoch okráda len bohatých a mocných.

"Jedna letná noc" jasne ukazuje Chengovu stratégiu zaujať svojich čínskych čitateľov rozpoznateľne domácimi prvkami, aj keď sa hlási ku globálnejším názorom na pravdu a spravodlivosť.