Shakespeare's Foreign Worlds
Carole Levinová a John Watkins sa v knihe Shakespeare's Foreign Worlds zameriavajú na vzťah medzi londýnskym profesionálnym divadlom, ktoré sa spája predovšetkým s Williamom Shakespearom, a bezprecedentnou európskou skúsenosťou geografickej, sociálnej a intelektuálnej mobility. Shakespearove hry nesú stopy exilu a objavovania, vyľudňovania vidieka, mestskej expanzie a meniacich sa obchodných a diplomatických konfigurácií. Svoje hry napĺňa postavami, ktoré testujú hranice osobnej identity: cudzincami, uzurpátormi, vyvrheľmi, vydedencami, štváčmi, šermiarmi, čarodejnicami, žoldniermi a krížnikmi.
Prostredníctvom paralelných diskusií o Henrichovi VI, Skrotení zlej ženy a Kupcovi benátskom Levin a Watkins argumentujú, že Shakespearovo ústredné postavenie v anglickom národnom povedomí je neoddeliteľné od jeho vytvorenia cudzinca ako kategórie potvrdzujúcej nebezpečné príbuznosti medzi vnútornými menšinami Anglicka a jeho konkurentmi v rámci čoraz viac rozvráteného európskeho obchodného systému.
Ako historička žien sa Levinová zaujíma najmä o Shakespearove reakcie na marginalizované vrstvy anglickej spoločnosti. Watkins ako odborník na anglistiku, talianistiku a medievalistiku zaraďuje Shakespeara do kontextu široko európskych historických pohybov. Levin a Watkins spoločne rozprávajú o vzniku cudzinca ako prenosnej kategórie, ktorú možno aplikovať tak na "cudzincov" z iných krajín, ako aj na rodených Angličanov a Angličanky, napríklad náboženských disidentov, ktorí sa vzpierajú prispôsobovaniu sa čoraz užšiemu zmyslu anglickej identity. Kniha Shakespearove cudzie svety zaujme historikov, literárnych vedcov, teatrológov a všetkých, ktorí sa zaujímajú o Shakespeara a alžbetínske obdobie.
