Serapis: Vydajte sa na cestu: Posvätná knižnica a jej deklerikalizácia

Pôvodný názov:

Serapis: The Sacred Library and Its Declericalization

Obsah knihy:

Grécko-egyptského synkretického boha Serapisa využívali ptolemaiovskí faraóni v 3. storočí pred Kr.

na nastolenie gréckej kultúrnej hegemónie a upevnenie politickej moci. Alexandrijské Serapeum, niekedy označované za "dcérsku knižnicu" Veľkej alexandrijskej knižnice, možno považovať za archetyp inštitúcií, v ktorých sa spájajú náboženské a svetské vedomosti s cieľom reprodukcie ideológií. Serapeum však v tomto ohľade nie je v žiadnom prípade jedinečné; knižnice vždy zahŕňali náboženské symboly a rituály do svojich materiálnych štruktúr.

Veľmi málo výskumov sa týkalo sociokultúrneho a historického vplyvu tohto spojenia chrámu a informačnej inštitúcie alebo toho, ako sa tento dynamický vzájomný vzťah (aj keď dnes už možno implicitný alebo čiastočne skrytý) tiahne od najstarších mezopotámskych proto-knižníc až po naše súčasné akademické knižnice. Serapis dopĺňa a rozširuje prácu vykonanú v predchádzajúcej monografii, ktorú napísal Bales: The Dialectic of Academic Librarianship: A Critical Approach, ako aj v kapitole knihy "Akademická knižnica ako kryptochrám: A Guide to Theory and Practice", ktorá bola publikovaná v edícii Library Juice Class and Librarianship: Essays at the Intersection of Information, Labor, and Capital.

V knihe sa skúma úloha historických a zdedených náboženských symbolov a rituálov akademickej knižnice (označovanej ako "serapovská knižnica") ako mocnej ideologickej štátnej inštitúcie a skúma sa, ako tieto symboly a rituály podporujú hegemonické štruktúry v spoločnosti. Konkrétne kniha skúma úlohu modernej sekulárnej "serapovskej" akademickej knižnice v jej historickom kontexte ako "posvätného priestoru" a aplikuje teórie Karla Marxa, Louisa Althussera, Ivana Illicha a ďalších mysliteľov, aby vysvetlila dôsledky knižnice ako kryptochrámu.