Šejk

Recenzie čitateľov

Momentálne nie sú žiadne recenzie čitateľov. Hodnotenie je založené na 625 hlasoch.

Pôvodný názov:

The Sheik

Obsah knihy:

Šejk je román Edith Maude Hullovej, anglickej spisovateľky zo začiatku dvadsiateho storočia, z roku 1919. Bol to prvý zo série jej románov z púštneho prostredia, ktoré odštartovali veľké oživenie žánru romantickej literatúry "púštny román". Bol to obrovský bestseller a najpopulárnejšia z jej kníh, podľa ktorej bol natočený rovnomenný film s Rudolfom Valentinom v hlavnej úlohe.

Počas celej svojej histórie priťahoval Šejk kontroverzie, hoci tie sa v priebehu rokov menili. V čase vydania bol považovaný za erotický román a v tlači bol rôzne označovaný ako "šokujúci" a "jedovatý chlípny".

V posledných desaťročiach bol román silne kritizovaný pre svoj ústredný dejový prvok: myšlienku, že znásilnenie vedie k láske, t. j. k násilnému zvádzaniu. Ďalšia kritika smerovala k myšlienkam úzko súvisiacim s ústrednou zápletkou znásilnenia: že pre ženy je sexuálna poddajnosť nevyhnutným a prirodzeným stavom; a že znásilnenie je ospravedlnené manželstvom. Veľká kritika sa týkala rôznych orientálnych a koloniálnych prvkov, napríklad toho, že sa vyhýba medzirasovej láske medzi Angličankou a "domorodcom" a znásilnenie sa nakoniec ospravedlní tým, že sa ukáže, že násilník je Európan, a nie Arab. Svojou zápletkou zameranou na podmanenie svojhlavej ženy bol Šejk prirovnávaný k Skroteniu zlej ženy od Williama Shakespeara.

Kritika románu však bola zmiernená inými autormi, ktorí si všimli, že spisovateľky Hullovej obdobia využili už dobre zavedený žáner orientálnej fantasy, aby začali predkladať feministické myšlienky svojim predovšetkým ženským čitateľkám. Ženy sa objavujú ako protagonistky napríklad v púštnych románoch a konkrétne v Šejkovi sa čitateľ venuje Diane ako nezávisle zmýšľajúcej a vzdorujúcej žene väčšinu dĺžky románu, kým Hull jej príbeh konvenčným spôsobom neuzavrie. Navyše sa zdá, že dvojica mieni žiť v púšti, čo je zo strany Hullovej prelom s typickým koncom romantického románu, v ktorom hrdinka bezpečne zakotví v mestských domoch a vidieckych sídlach britskej aristokracie.

Silné kontrasty sú vykreslené aj medzi relatívnou slobodou európskych žien a otroctvom ich náprotivkov z Blízkeho východu:

To, že sa ženy dokážu podriadiť ponižujúcej intimite a obmedzenému životu v manželstve, napĺňalo Dianu opovržlivým úžasom. Byť neodvolateľne viazaná na vôľu a rozkoš muža, ktorý by mal právo vyžadovať poslušnosť vo všetkom, čo tvorilo manželstvo, a silu tieto nároky presadzovať, ju pobúrilo. Pre západnú ženu to bolo dosť zlé, ale pre ženy z Východu, obyčajné otrokyne vášní mužov, ktorí ich vlastnili, neuvážené, ignorované, znížené na úroveň zvierat, sa pri tejto myšlienke triasla.

Hoci sa táto pasáž objavuje na začiatku románu a do veľkej miery ju neguje Dianino neskoršie podriadenie sa Ahmedovi, otázky, ktoré kladie o právach žien, sú ozvenou niektorých hlavných tém súčasných sufražistiek. (wikipedia.org)