Scheherazade Plays the Chestnut Tree Cafe
"Staré klišé́ hovorí o tom, že čitateľ nemusí opustiť svoje kreslo, aby mohol cestovať po svete. Vo svojej básnickej zbierke Šeherezáda hrá v kaviarni pri gaštanovom strome Boyd Bauman vo svojich básňach premieňa kreslo na TARDIS, aby nás uniesol na svoje skúmanie ciest po svete.
Popri nich nám Bauman ukazuje aj svoju výchovu na kansaskom vidieku a časy nevedomosti uprostred organizovaného náboženstva a rančerstva. Požičiava objektív na rasizmus tohto detského sveta: Hoci sme nemali ani potuchy / kto je queer / a čo by chcel černoch / s mestom, ako je naše...
Drsné tieto komplikácie skúmané v tomto diele, máme možnosť vidieť svety, ktoré poznáme, svety, ktoré treba odhaliť, a svety, ktoré sme nenavštívili, ale chápeme, že to, čo robíme, je na prežitie, tak ako sa s nami Bauman delí prostredníctvom pohľadu na islandského básnika Egila: Básnici sa formujú / jednoducho tým, že vydávajú svedectvo / o povahe tejto krajiny, / tejto krajiny temperamentu / a ská ld (iných básnikov). " -Dennis Etzel, Jr., autor knihy je vzdialená utópia
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)