Sedem výrokov Spasiteľa na kríži

Recenzie čitateľov

Kniha Arthura W. Pinka „Sedem výrokov Spasiteľa na kríži“ ponúka hlboký pohľad na Ježišove posledné slová, ktoré povedal, keď visel na kríži, pričom poukazuje na súvislosti so starozákonnými proroctvami a vysvetľuje ich význam pre kresťanov. Čitatelia nájdu pútavý štýl písania, plný rozsiahleho výskumu a biblických odkazov, vďaka čomu je kniha skvelým doplnkom každej teologickej knižnice. V niektorých recenziách sa však spomínajú redakčné problémy pri vydaní, ktoré znehodnotili zážitok z čítania.

⬤ Hlboký pohľad a komplexná analýza Ježišových posledných slov.
⬤ Pútavý štýl písania, ktorý udrží pozornosť čitateľa.
⬤ Bohato naplnené biblickými odkazmi a praktickými aplikáciami.
⬤ Ponúka jedinečné pohľady, ktoré zlepšujú pochopenie kríža a jeho významu.
⬤ Pre svoju hĺbku a zrozumiteľnosť sa odporúča veriacim aj neveriacim.

⬤ V publikovanej verzii sa vyskytli početné gramatické chyby a redakčné problémy.
⬤ Niektoré nezhody v teologických názoroch vyjadrených v knihe, najmä pokiaľ ide o odpustenie a spasenie.
⬤ Niekoľko čitateľov považovalo obsah knihy za občas zložitý alebo náročný.

(na základe 95 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

The Seven Sayings of the Savior on the Cross

Obsah knihy:

„SMRŤ PÁNA JEŽIŠA KRISTA je témou, ktorá neprestáva zaujímať všetkých, ktorí s modlitbou študujú Písmo pravdy. Je to tak nielen preto, že od nej závisí všetko veriaceho človeka pre čas i večnosť, ale aj pre jej transcendentálnu jedinečnosť.

Zdá sa, že štyri slová vystihujú podstatné črty tohto tajomstva tajomstiev: Kristova smrť bola prirodzená, neprirodzená, predprirodzená a nadprirodzená.“ Arthur Walkington Pink bol anglický kresťanský evanjelista a biblický učenec známy svojím presvedčeným kalvínskym a puritánskym učením. Hoci sa narodil kresťanským rodičom, pred obrátením sa prisťahoval do teozofickej spoločnosti (okultná gnostická skupina populárna v Anglicku v tom čase) a v jej radoch rýchlo získal významné postavenie.

Jeho obrátenie nastalo vďaka trpezlivému napomínaniu jeho otca z Písma. Bol to verš z Prísloví 14, 12: „Je cesta, ktorá sa človeku zdá správna, ale jej koncom sú cesty smrti,“ ktorý obzvlášť zasiahol jeho srdce a prinútil ho vzdať sa teozofie a nasledovať Ježiša.