Hodnotenie:
Recenzie vyzdvihujú hru Augusta Wilsona Sedem gitár ako silnú a poetickú hru, ktorá účinne zobrazuje afroamerickú skúsenosť prostredníctvom realistických postáv a majstrovských dialógov. Mnohí čitatelia oceňujú hĺbku Wilsonovho diela a jeho prepojenie so širšími témami lásky, vysídlenia a bojov černošskej identity. Niektorí čitatelia však považujú niektoré aspekty hry, najmä v porovnaní s inými hrami, ako napríklad „Ploty“, za nudné a opakujúce sa.
Výhody:⬤ Bohaté a poetické zobrazenie afroamerickej skúsenosti
⬤ dobre vystavané postavy a geniálne dialógy
⬤ hlboké témy
⬤ mnohí čitatelia ju považujú za majstrovské dielo
⬤ dobrý zdroj monológov.
Niektorým sa môže zdať nudná a opakujúca sa v porovnaní s inými Wilsonovými dielami; problémy so skreslením knižných podmienok v niektorých nákupoch.
(na základe 27 čitateľských recenzií)
Seven Guitars
držiteľ Pulitzerovej ceny za knihy Fences a The Piano Lesson
Víťaz ceny New York Drama Critics Circle Award za najlepšiu hru
Je jar roku 1948. V ešte chladných večeroch pittsburskej štvrte Hill sa vzduchom rozliehajú známe zvuky. Kohút zakikiríka. Zabuchnú sa dvere na okne. Smiech priateľov, ktorí sa zišli pri kartovej hre na dvore, sa vznáša tesne nad nárekmi matky, ktorá stratila syna. A do toho znie blues, ktoré hrajú a spievajú mladí muži a ženy len s gitarou v ruke a snom v srdci.
Hra Sedem gitár Augusta Wilsona je šiestou kapitolou jeho pokračujúcej divadelnej ságy, ktorá skúma nádej, zlomené srdce a dedičstvo afroamerickej skúsenosti v dvadsiatom storočí. Príbeh sleduje malú skupinu priateľov, ktorí sa stretnú po predčasnej smrti Floyda „Schoolboya“ Bartona, miestneho bluesového gitaristu na pokraji slávy. Spoločne spomínajú na jeho krátky život a objavujú nevyslovené vášne a nehynúceho ducha, ktoré žijú v každom z nich.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)