Šaty, šaty, šaty. Hudba, hudba, hudba. Chlapci, chlapci, chlapci.

Recenzie čitateľov

Memoáre Viv Albertine s názvom „Oblečenie, oblečenie, oblečenie, hudba, hudba, hudba, chlapci, chlapci, chlapci“ ponúkajú surový a pútavý pohľad na jej život priekopníčky punkovej scény. Kniha ukazuje jej cestu od mladej, bezstarostnej ženy ponorenej do hudby a módy až po prekonávanie výziev dospelosti, zdravotných problémov a osobných bojov. Prostredníctvom živého rozprávania a brutálne úprimných úvah Albertine pozýva čitateľov do svojho sveta, vďaka čomu sa stáva hlboko osobným a zrozumiteľným zážitkom.

Memoáre sú oceňované pre pútavé a úprimné písanie, hĺbku vhľadu a autorkinu úprimnosť. Čitatelia oceňujú jedinečný formát krátkych, chronologicky zoradených úryvkov, ktoré uľahčujú jej strávenie. Mnohí spomínajú na emocionálnu odozvu Albertiných zážitkov a na to, ako súvisia so širšími témami tvorivosti, boja a sebapoznávania. Kniha je tiež označovaná za prístupnú aj pre tých, ktorí nepoznajú punkovú scénu, čím sa stáva príťažlivou pre široké publikum.

Niektorí čitatelia považovali niektoré časti knihy za nesúvislé alebo mali pocit, že niektoré anekdoty nemajú zmysel. Niekoľkí spomenuli, že sa strácajú v hudobných odkazoch z dôvodu neznalosti danej éry alebo žánru. Okrem toho, hoci Albertina úprimnosť je osviežujúca, môže viesť aj k nepríjemným momentom pre čitateľov, keďže sa delí o bolestné zážitky.

(na základe 548 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Clothes, Clothes, Clothes. Music, Music, Music. Boys, Boys, Boys.

Obsah knihy:

V roku 1975 bola Viv Albertine posadnutá hudbou, ale nikdy ju nenapadlo, že by mohla hrať v kapele, pretože nevedela hrať na žiadny nástroj a nikdy nevidela dievča hrať na elektrickú gitaru.

Táto kniha sa zaoberá jej životom a tvorbou.