Satire
Satira prehodnocuje zábavu, politický nesúhlas a komické spoločenské komentáre, ktoré vytvorili inovatívni spisovatelia a režiséri od čias, keď sa táto divadelná forma dostala na javisko v starovekých Aténach. Od Aristofana cez hry Johna Gaya a Henryho Fieldinga z 18. storočia až po diela Joan Littlewoodovej, Bertolta Brechta, Vsevoloda Mejerchoľda, Eriky Mannovej, Brendana Behana a Daria Foa, divadelní satirici podnecovali divákov, aby sa smiali korupcii, chamtivosti, nespravodlivosti a zneužívaniu moci.
V divadle si títo umelci uťahovali z prominentných občanov, škandálov a módnych výstrelkov. Pri spätnom pohľade možno vidieť, že ich aktuálne odkazy, alegórie a zosobnenia podporovali aj zásahy do verejného diskurzu a udalostí mimo divadla, keďže satira rozšírila svoj dosah mimo javiska do spoločnosti.
Satira sa zameriava na tri príkladné satirické hry: Aristofanových Rytierov, Žobrácku operu Johna Gaya a Rukojemníka Brendana Behana pod vedením Joan Littlewoodovej. Podrobná diskusia o týchto troch novátorských dielach odhaľuje zmeny aj kontinuitu javiskovej satiry v priebehu jej dlhej a vtipnej histórie. Prieskum uzatvára diskusia o divadelnej satire ako o ohrozenom umení, ktoré si vyžaduje ochranu zo strany hercov, režisérov a divadelných historikov.
© Book1 Group - všetky práva vyhradené.
Obsah tejto stránky nesmie byť kopírovaný ani použitý čiastočne alebo v celku bez písomného súhlasu vlastníka.
Posledná úprava: 2024.11.13 22:11 (GMT)