Hodnotenie:
Kniha „Šarlátová sestra Mária“ od Júlie Peterkinovej získala rôzne recenzie. Mnohí čitatelia oceňujú jej pútavý príbeh, bohatý vývoj postáv a zobrazenie života na juhu a černošskej komunity. Efektívne zachytáva dialekt gullah a témy lásky, utrpenia a kultúrnej identity. Niektoré kritiky sa však zameriavajú na náhly koniec, chýbajúce kapitoly v niektorých vydaniach a vnímaný nedostatok emocionálnej hĺbky a historickej presnosti. Celkovo možno povedať, že hoci je písanie chválené, rozprávanie môže byť polarizujúce.
Výhody:⬤ Dobre napísané a pútavé
⬤ ľahko sa číta
⬤ bohatý vývoj postáv
⬤ autentické zobrazenie života na juhu a černošskej komunity
⬤ zaujímavé témy lásky, kultúry a identity
⬤ efektívne zachytáva gullahský dialekt
⬤ zapamätateľné dialógy.
⬤ Náhly koniec
⬤ v niektorých vydaniach chýbajú kapitoly
⬤ niektorí čitatelia ju považovali za emocionálne plochú alebo bez hĺbky
⬤ kritika historickej presnosti a vykreslenia postáv
⬤ polarizujúce prijatie s rozličnými názormi na jej literárnu hodnotu.
(na základe 23 čitateľských recenzií)
Scarlet Sister Mary
Šarlátová sestra Mary je román Júlie Peterkinovej z roku 1928. V roku 1929 získal Pulitzerovu cenu za román. Kniha bola označená za obscénnu a zakázaná vo verejnej knižnici v Gaffney v Južnej Karolíne. Noviny Gaffney Ledger však sériovo vydávali celú knihu.
Dej románu Šarlátová sestra Mary sa odohráva medzi obyvateľmi kmeňa Gullah v oblasti Low Country v Južnej Karolíne. Dátum vydania nie je nikdy stanovený, ale zdá sa, že je to približne začiatok 20. storočia. Titulná postava Mary bola sirota na opustenej plantáži, ktorú vychovávala teta Maum Hannah a jej zmrzačený syn Budda Ben. Opis Mary ako „šarlátovej sestry“ odráža základný konflikt v románe, keďže Mary je rozpoltená medzi túžbou byť dobrou členkou cirkvi a túžbou žiť život v hriechu a rozkoši.
Julia začala písať krátke príbehy inšpirované každodenným životom a riadením plantáže. Robeson (1995) ju opísal ako odvážnu a zároveň láskavú. Peterkinová posielala veľmi asertívne listy ľuďom, ktorých nepoznala a s ktorými sa nikdy nestretla. Písala napríklad spisovateľom Carlovi Sandburgovi a H. L. Menckenovi a prikladala k nim ukážky svojich textov o kultúre gullah z pobrežia Južnej Karolíny. Žila prevažne na plantáži a pozývala Sandburga, Menckena a ďalších významných ľudí na plantáž. Sandburg, ktorý žil do jedného dňa cesty vo Flat Rocku v Severnej Karolíne, ju navštívil. Hoci Mencken ju nenavštívil, stal sa Peterkiným literárnym agentom na začiatku jej kariéry, čo možno svedčí o jej presvedčivých listoch. Mencken ju nakoniec priviedol k Alfredovi Knopfovi, ktorý v roku 1924 vydal jej prvú knihu Zelený štvrtok.
Okrem niekoľkých ďalších románov jej poviedky vychádzali v časopisoch a novinách počas celej kariéry. Peterkinová patrila k niekoľkým bielym autorom, ktorí sa špecializovali na afroamerickú skúsenosť.
