Sanja Ivekovic: Trojuholník

Recenzie čitateľov

Kniha ponúka hĺbkovú analýzu performancie Sanju Ivekovića „Trojuholník“ a kontextualizuje ju v politickom a kultúrnom prostredí Záhrebu 70. rokov. Ruth Noack predstavuje feministickú perspektívu spájajúcu estetiku a politiku a ilustruje vplyv Ivekovićovej na umenie a feminizmus.

Kniha je dobre napísaná, poskytuje pútavé a srdečné skúmanie umelca a účinne kontextualizuje Ivekovićovo dielo v historickom a kultúrnom rámci. Rezonuje so súčasnými témami a odporúča sa ako cenné čítanie pre pochopenie priesečníka umenia a feminizmu.

Niektoré recenzie neuvádzajú žiadne výrazné nedostatky; zhrnutie ohlasov však naznačuje, že konkrétne detaily kritiky alebo problémy s obsahom či podaním knihy neboli zdôraznené.

(na základe 3 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Sanja Ivekovic: Triangle

Obsah knihy:

Prvé sústavné skúmanie kanonického a široko vystavovaného diela popredného umelca bývalej Juhoslávie.

V diele Sanje Iveković Triangle (Trokut, 1979) štyri čiernobiele fotografie a písaný text zachytávajú osemnásťminútovú performanciu z 10. mája 1979. V ten deň prechádzala ulicami centra Záhrebu kolóna s Josipom Brozom Titom, vtedajším prezidentom Juhoslávie. Keď prezidentova limuzína prechádzala popod jej byt, Ivokevičová začala na svojom balkóne simulovať masturbáciu. Hoci ju z ulice nebolo vidieť, vedela, že sledovacie tímy na strechách susedných budov by jej prítomnosť odhalili. O niekoľko minút sa pri jej dverách objavil policajt a prikázal jej vojsť dovnútra. Ivekovičovej čin nielenže odhalil vládne represie a upozornil na práva žien, ale upozornil aj na vzťah pohlavia a moci a na osobitnú skúsenosť politického disentu v období komunistickej vlády vo východnej Európe. Triangel sa považuje za jedno z Ivekovičových kľúčových diel a napriek tomu, že Ivekovič je jedným z popredných umelcov bývalej Juhoslávie, sa mu venuje len málo priamej pozornosti. Ruth Noacková v tejto knihe ponúka prvé sústavné skúmanie Ivekovičovho široko vystavovaného, dnes už kanonického diela.

Po podrobnej analýze formálnych kvalít diela sa Noack zaoberá jeho postavením v kontexte umeleckej tvorby a politických dejín v socialistickej Juhoslávii. Podrobne sa venuje genéze predstavenia a jeho dokumentácii ako umeleckého diela a tvorbu diela a politiku tvorby kánonu dáva do súvislosti s otázkami týkajúcimi sa bývalého rozdelenia medzi Východom a Západom. Rozoberá umelecký jazyk a tvorbu významov vo vzťahu ku konceptualizmu a performancii a k postaveniu žien v Titovej Juhoslávii a v spoločnosti ako takej a skúma predstavu, že Ivekovičovej dielo z tohto obdobia participuje na občianstve, pričom presúva pozornosť od subverzívneho aktu umelkyne k jej schopnosti formovať podmienky, prostredníctvom ktorých usporadúvame náš svet.