Samovar (španielske vydanie)

Recenzie čitateľov

Kniha sa točí okolo vzťahu medzi vnučkou a jej starou mamou a skúma témy rodiny, jazyka a lásky na pozadí ich života a významu ich kultúrneho dedičstva. Dotýka sa nostalgie prisťahovalcov a väzieb, ktoré presahujú hranice generácií.

Dobre napísaná kniha s krásnymi pasážami nabáda k zamysleniu a osobnému objavovaniu. Vyvoláva silné spomienky a pocity rodinnej lásky. Mnohí čitatelia zistili, že je príbuzná a pripomína ich vlastné skúsenosti s rodinou.

Niektorí čitatelia boli sklamaní zameraním autorky, cítili sa zavádzaní sľubmi, že bude rozoberať svoje staré mamy, najmä pokiaľ ide o nedostatok obsahu o babičke Krauze. Objavili sa pocity nespokojnosti s menom autorky a vnímanými motiváciami, ktoré stáli za vydaním knihy.

(na základe 7 čitateľských recenzií)

Pôvodný názov:

Samovar (Spanish Edition)

Obsah knihy:

„(...) v deň, keď sa v mojich dverách objavil zločinec so samovarom v ruke, som vedel, že osud je nezvratný. Vtedy som mu dal výpad. “

V slnečnom byte v Mexico City žijú tri staré ženy: bobe Anna, tutta Lena a Modesta, ktoré prežili nemožné. Jedného dňa zrazu niekto príde na obed. Tatiana uzavrela pod stromami jacarandy dohodu so svojou babičkou. Čaká ju príbeh. Starý hrdzavý samovar, stratený v čase, sa rozsvieti. V sporáku to zapraská. Do vzduchu vniká víchor vrakov a prachu, vyšívaných šálov, popoludní, furií, spánkov a zločincov z lásky zdvojenej v čase, ktorá vstáva z mŕtvych.

El samovar funguje ako tá madeleine, v ktorej sa spomienky, lásky, učenie sa poznávať, odkiaľ človek pochádza, prelínajú s týmito podivuhodnými hlasmi, ktoré maľujú plátna, na ktorých Tatiana zrekonštruuje samu seba. Dá sa opísať, aký je to pocit, keď človek získa späť jazyk, ktorý sa považoval za stratený? A s týmto jazykom aj svet; s týmto svetom aj svet samotný.

Ethel Krauze, con indiscutible maestría y musicalidad en el lenguaje, nos invita a pasear por esa Rusia previa a la Segunda Guerra Mundial, por aquel México lleno de posibilidades, y por la vida de tres mujeres que fueron semilla.

ANGLICKÝ POPIS

„(...) keď sa zločinec objavil v mojich dverách so samovarom v ruke, vedel som, že osud je nezlomný. Vtedy som mu zasadil poslednú ranu. “

Tri staré ženy, ktoré prežili nemožné, žijú v slnečnom byte v Mexico City: Bubbeh Anna, tutta Lena a Modesta. Jedného dňa zrazu niekto príde na večeru. Na jednej strane sa Tatiana pod jacarandami dohodla so svojou babičkou. Na druhej strane ju čaká príbeh. Medzitým sa starý hrdzavý samovar, stratený v čase, opäť rozsvieti a v sporáku to praská. Vietor prináša vraky lodí a prach, vyšívané šatky, popoludnia, fúrie, siesty a vzkriesených zločincov zdvojených milencov v čase.

Samovar funguje ako to pečivo, v ktorom sa prelínajú spomienky, milenci a poznanie nášho pôvodu s nádhernými hlasmi, ktoré maľujú plátna, na ktorých sa Tatiana prestaví. Dá sa opísať, aký je to pocit, keď sa obnoví jazyk, ktorý sa považoval za stratený? A s týmto jazykom aj svet; s týmto svetom aj svet samotný.

Ethel Krauzeová nás s nepopierateľným umením a hudobnosťou jazyka pozýva na prechádzku Ruskom pred druhou svetovou vojnou, Mexikom plným možností a životom troch žien, ktoré sú prvotným zárodkom.