Rusko, EÚ a Východné partnerstvo: Budovanie mostov alebo kopanie priekop?

Pôvodný názov:

Russia, the Eu, and the Eastern Partnership: Building Bridges or Digging Trenches?

Obsah knihy:

Ani pred ukrajinskou krízou neboli Rusko a EÚ spokojné so svojimi vzťahmi. Napriek vzájomnej hospodárskej závislosti, strategickému partnerstvu, oficiálnym vyhláseniam o kultúrnej a historickej príslušnosti k tej istej "európskej rodine" a napriek deklarovanému záujmu Ruska o vytvorenie hospodárskeho spoločenstva siahajúceho od Lisabonu po Vladivostok sa obaja aktéri ťažko dokázali dohodnúť na dôležitých otázkach. Konfliktná atmosféra medzi EÚ a Ruskom má tri hlavné rozmery: normatívne otázky, energetické vzťahy a spoločné susedstvo, pričom posledný z nich je obzvlášť výrazný po začatí Východného partnerstva (VP) v roku 2009. Bývalý sovietsky priestor je jadrom ruskej zahraničnej politiky. Osobitný záujem Moskvy o túto oblasť vyplýva z ekonomických faktorov, diaspór a predovšetkým z vnímanej potreby bezpečnosti. Rusko, ktoré je posadnuté strachom z obkľúčenia nepriateľmi, považuje svoju hegemóniu nad bývalými sovietskymi republikami za prvoradú pre ochranu vlastných hraníc. Preto sa na zbližovanie akéhokoľvek iného aktéra s týmto regiónom pozerá s veľkým podozrením.

Na tomto pozadí Vasile Rotaru analyzuje vzťahy medzi EÚ a Ruskom s osobitným dôrazom na vplyv Východného partnerstva na vzťahy Moskvy s Bruselom. Tvrdí, že Východné partnerstvo predstavovalo bod obratu vo vzťahoch medzi EÚ a Ruskom, ktorý rozhodol o tom, že Moskva prehodnotila svoj postoj k Únii. Rotaru vysvetľuje, že aj keď Východné partnerstvo bolo iniciatívou Bruselu, partnerstvo splnilo ašpirácie šiestich bývalých sovietskych republík. Navyše, napriek svojmu odporu voči iniciatíve EÚ, samotné Rusko pôsobilo nedobrovoľne ako hnací motor Východného partnerstva. Tým, že sa Moskva usiluje udržať si bývalé sovietske republiky blízko seba, často vedie asertívnu, agresívnu politiku v "blízkom zahraničí". Táto stratégia však mala väčšinou opačné účinky, pretože spôsobila, že susedia Ruska hľadali podporu svojej suverenity inde. Z tohto pohľadu zbližovanie Moldavska, Bieloruska, Ukrajiny a troch kaukazských republík s EÚ nebolo podmienené len prosperitou a mäkkou mocenskou príťažlivosťou Bruselu, ale aj existenčnými obavami v bývalých sovietskych republikách.

Kniha je určená širokému okruhu študentov, výskumníkov a profesorov, ktorí sa špecializujú na Rusko, EÚ a bývalý sovietsky priestor v oblasti medzinárodných vzťahov, analýzy zahraničnej politiky a bezpečnostných štúdií, ako aj analytikom think-tankov a tvorcom politík.