Hodnotenie:
Kniha predstavuje komplexnú kritiku politickej filozofie z hegeliánskej perspektívy a zaoberá sa rôznymi základnými myšlienkami významných filozofov. Hoci ponúka cenné postrehy a podnecuje k zamysleniu nad spravodlivosťou a medziľudskými vzťahmi, niektorí čitatelia ju považujú za náročnú pre jej zložitý jazyk a akademický tón autora.
Výhody:Kniha poskytuje dobrú kritiku významných politických filozofov, pokrýva široké spektrum tém, ponúka cenné pohľady na spravodlivosť a slobodu a je užitočná pre tých, ktorí sa zaujímajú o dejiny filozofie.
Nevýhody:Písmo je hutné a zložité, čo niektorým čitateľom sťažuje prístup k knihe. Okrem toho možno spochybniť autoritu a relevantnosť autora, čo vedie k vnímaniu, že je menej pôsobivá v porovnaní so zásadnými dielami v oblasti politickej filozofie.
(na základe 3 čitateľských recenzií)
Reason and Justice
Ide o precízne vyargumentovanú, podrobnú a komplexnú systematickú teóriu spravodlivosti, ktorá brilantne rozširuje hegeliánsku etiku podobne, ako Rawlsova Teória spravodlivosti rehabilitovala a rozšírila klasický liberalizmus. Winfield tvrdí, že spravodlivosť, podobne ako rozum, musí byť samonosná, a aby sa to dosiahlo, musí sa sama určovať.
Teória spravodlivosti sa preto musí vzdať odvolávania sa na metafyzicky dané alebo transcendentálne konštituované normy a namiesto toho určiť inštitúcie slobody. Pri plnení tejto úlohy Winfield ponúka zasvätené diskusie o vlastníckych vzťahoch, morálke, rodine, kapitálových a tovarových vzťahoch, ekonomickej a sociálnej spravodlivosti a štáte. Na rozdiel od liberalizmu, ktorý považuje štát za nástroj na dosiahnutie nepolitických cieľov, Winfield obhajuje demokratický štát ako spravodlivú realizáciu slobody.
V celom texte tvrdí, že spravodlivosť je definovaná interaktívne, pričom sloboda človeka je určená tým, ako jeho interakcie rešpektujú a podporujú inštitucionálnu slobodu iných. Hoci autor pri argumentácii postupuje systematicky, v každej fáze sa obratne zaoberá príslušnými významnými mysliteľmi západnej tradície - nielen Hegelom, ale aj antickými, klasickými liberálmi, Marxom a súčasníkmi, ako je Rawls.