Speaking in Soviet Tongues
Od klasických Platónových dialógov až po súčasnú politickú korektnosť je manipulácia s jazykom s cieľom presadzovať určité hodnoty a myšlienky osvedčenou praxou. V časoch radikálnych spoločenských a politických zmien sa samotné podmienky diskusie stávajú ostro spornými: to, ako ľudia odmietajú, redefinujú a znovu si privlastňujú kľúčové slová a frázy, dáva dôležitý symbolický tvar ich vízii budúcnosti. Najmä v kataklizmatických časoch sa to, kým človek je alebo chce byť, definuje tým, ako píše a hovorí.
Jazyková kultúra raného sovietskeho Ruska sa vyznačovala práve takýmto napätým stavom symbolických záležitostí. Sčasti z nevyhnutnosti, sčasti v duchu zmeny boľševickí revolucionári odhodili staré slovné modely identity a autority a nahradili ich kakofóniou nových slov, fráz a komunikačných kontextov, ktoré mali definovať a pomôcť legitimizovať nový sovietsky poriadok. Nové boľševické posolstvo, ktoré bolo určené publiku zloženému prevažne z pologramotných roľníkov, však často narážalo na hluché uši.
Hlas boľševizmu, ktorý sa stretol s mnohými sympatizujúcimi a novo posilnenými občanmi, vyvolal aj rôzne menej žiaduce reakcie, od zmätku a zámernej subverzie až po úplné ignorovanie. Prvé roky boľševickej vlády skutočne priniesli komunikačnú priepasť, ktorá bola len malým prísľubom pre vytvorenie proletárskej diktatúry. Táto medzera pritiahla pozornosť jazykových autorít - predovšetkým Maxima Gorkého - a dala podnet na celospoločenskú diskusiu o vhodnom hlase nového sovietskeho štátu a jeho občanov.
Gorham, vychádzajúc z histórie, literatúry a sociológie, ponúka prvú komplexnú interdisciplinárnu analýzu tejto kritickej diskusie a ukazuje, ako sa vymýšľali, spochybňovali a nanovo definovali jazykové ideológie a postupy. Kniha Speaking in Soviet Tongues ukazuje, ako raná sovietska jazyková kultúra dala vzniknúť nevídanej slovnej tvorivosti a utopickej predstavivosti a zároveň zasiala semienka pre azda najznámejšie formy orwellovského "newspeaku", aké pozná moderná doba.