Recenzie čitateľov
Zhrnutie:Kniha skúma zložitý vzťah medzi jazzom a nacistickou politikou a podrobne opisuje skúsenosti jazzových umelcov počas tohto obdobia. Zatiaľ čo niektorí čitatelia považovali informácie za poučné a dobre preskúmané, iní mali pocit, že v porovnaní s inými dielami jej chýba hĺbka a zápasili s množstvom spomenutých mien.
Výhody:⬤ Ponúka nové pohľady na históriu jazzu počas nacistickej éry
⬤ pôsobivo opísaný s podrobnými opismi jednotlivých umelcov
⬤ cenný pre záujemcov o históriu jazzu.
Nevýhody:⬤ Niektorí čitatelia ju považovali za menej informatívnu ako iné príbuzné práce
⬤ množstvo mien a detailov môže byť ohromujúce
⬤ kritika naznačuje, že rozprávanie o zákaze jazzu nacistami je prehnané.
(na základe 7 čitateľských recenzií)
Pôvodný názov:
Different Drummers: Jazz in the Culture of Nazi Germany
Obsah knihy:
Keď afroamerická tanečnica Josephine Bakerová navštívila v roku 1925 Berlín, zistila, že je oslnivý. Mesto malo podľa nej iskru ako drahokam, obrovské kaviarne pripomínali zaoceánske lode poháňané rytmami ich orchestrov. Všade bola hudba. Weimarské Nemecko, ktoré sa po zdrvujúcej porážke v prvej svetovej vojne túžilo pozerať dopredu, prijalo modernizmus, ktorý sa prehnal Európou, a zbláznilo sa do džezu. S nástupom národného socializmu však prišla cenzúra a zákazy: umelecká forma, ktorá sa zrodila na cudzej pôde a ktorej predsedali černosi a Židia, nemohla mať v kultúre nadradenej rasy miesto.
V knihe Different Drummers Michael Kater - významný historik a sám jazzový hudobník - skúma podzemnú históriu jazzu v Hitlerovom Nemecku. Ponúka desivý a fascinujúci pohľad na život a populárnu kultúru počas Tretej ríše a ukazuje, že pre nacistov bol džez obzvlášť hrozivou formou prejavu. Nielenže jeho tvorcovia patrili na samé dno nacistickej rasovej hierarchie, ale samotná podstata jazzu - spontánnosť, improvizácia a predovšetkým individualita - predstavovala priamu výzvu opakujúcemu sa, jednoduchému, uniformnému pulzu nemeckej pochodovej hudby a vlastne každodenného života. Skutočnosť, že mnohí z najtalentovanejších európskych džezových umelcov boli Židia, túto hudbu len zvyšovala.
Pri sledovaní vývoja tejto odvážnej a výrečnej formy sociálneho protestu Kater využíva množstvo doteraz nevyužitých archívnych záznamov a zhromažďuje rozhovory s preživšími svedkami, aby oživil málo známy aspekt vojnového Nemecka. Predstavuje nám skupiny ako Weintraub Syncopators, najlepšiu domácu džezovú kapelu v Nemecku; Harlemský klub vo Frankfurte, ktorého mužskí členovia nosili dlhé vlasy, čím sa vzopreli nacistickým konvenciám; a hamburský Swings - najodvážnejší radikáli zo všetkých - ktorí otvorene čelili gestapu sériou masových tanečných zhromaždení. Tieto demonštrácie sa viackrát zmenili na násilné, keď sa Swingovia a Hitlerjugend pobili na uliciach. Nakoniec si uvedomíme, že jazz nielenže prežil prenasledovanie, ale stal sa aj mocným symbolom politickej neposlušnosti - a dokonca odporu - vo vojnovom Nemecku. A keď sme svedkami kolísania nacistického režimu (zatiaľ čo sa usilovali o jeho konečný zánik, využívali jazz na vlastné propagandistické účely), vidíme, že mýtus nacistickej sociálnej kontroly bol do značnej miery práve taký - Hitlerova diktatúra sa nikdy nestala takou čistou a účinnou formou totalitarizmu, ako sa nám niekedy zdá.
Vďaka živým portrétom všetkých kľúčových postáv poskytuje Different Drummers jedinečný pohľad na doteraz prakticky neskúmanú kontrakultúru. Je to provokatívna správa, ktorá nám pripomína, že aj tvárou v tvár najnevýslovnejšiemu útlaku ľudský duch pretrváva.
